za túto biedu môže do veľkej miery deindustrializácia. Dobrá práca sa dnes hľadá ťažko. No v mnohých banských regiónoch nie je ťaživosť ničím novým. Tam život nikdy nebol prechádzkou ružovou záhradou.
Vytratili sa však aj sociálne inštitúcie a kultúrne hodnoty, ktoré robili, čo mohli, len aby ľudia nadobudli sebaúctu aj v ťažkých časoch – aby si mohli povedať niečo takéto: „Možno nezarábam veľa peňazí, no ostatní so mnou počítajú. Som lojálny, som vytrvalý, ťažko pracujem, som flexibilný a patrím do normálnej spoločnosti.“
Každý nejako tušíme, čo bolo kedysi etiketou pracujúcej triedy. No ak si ten pocit chcete oživiť, odporúčam vám novú knihu od J. D. Vancea Hillbilly Elegy (Žalospev na vidiečana). Vanceova rodina pochádza z Kentucky a Ohia. Opis kultúry, ku ktorému dospel, je dnes dôležitým čítaním.
V tej knihe vykresľuje kultúru lojálnosti v silnej skupine. Rodiny sa môžu poprevracať na milióny spôsobov, no s nelojálnosťou sa u nich nestretnete. S osobnými tajnosťami sa s ľuďmi zvonka deliť nebudú. Kultúra lojálnosti pomáha týmto ľuďom starať sa o seba samých, no znamená aj to, že sa ich môže zmocniť nepriateľstvo voči tým, ktorí by sa chceli zdvihnúť a odísť. A tak tam môže prevládať aj silný parochializmus, ktorý vôbec neberie do úvahy iné štýly života.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.