Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Náš salezián v Ľvove

.eva Čobejová .časopis .reportáž

Karol Maník alebo otec Karol bol na Slovensku šesť rokov provinciálom saleziánov. Bol teda šéfom najsilnejšej slovenskej rehole. Mnohým Slovákom utkvel v pamäti ako veľmi akčný a mladistvo pôsobiaci salezián. Dnes vedie saleziánskych bratov na Ukrajine.

stretávame sa na dvore saleziánskeho domu v Ľvove. Dvor je plný detí, ktorým sa venujú animátori, dokonca aj zo Slovenska. Na Ukrajine sú v lete tri mesiace prázdnin a rodičia majú problém, kam dať deti. Preto saleziáni robia denné tábory. „Ako vidíte, je o ne záujem,“ usmieva sa otec Karol, ako mu tu všetci hovoria. Saleziánska farnosť blízko centra mesta pôsobí v lete ako detský kemp, miešajú sa tu deti, animátori, rodičia a saleziánski bratia sú len akýmisi koordinátormi celého toho hmýrenia okolo svojej farnosti.

nevybral som si Ukrajinu

Otec Karol je provinciálom v Ľvove už takmer dva roky. Predpokladal, že po skončení šesťročnej služby provinciála ostane na Slovensku. „Rozmýšľal som o tom, že by som mohol pôsobiť na košickom Luníku IX.,“ hovorí otec Karol. Ale, ako sa hovorí v dobrom vtipe – ak chceš pána Boha pobaviť, povedz mu svoje plány.

V saleziánskej reholi je zvykom, že keď provinciál skončí svoju službu, je k dispozícii generálnemu predstavenému rehole. „Myslel som, že na mňa zabudnú, veď nie som jazykovo zdatný, nemám ani svetový rozhľad, neštudoval som v zahraničí. Necítil som sa ani taký dôležitý, že by som mal ísť do nejakých vyšších štruktúr,“ hovorí otec Karol. Pár dní predtým, ako sa jeho funkcia na Slovensku skončila, však dostal telefonát z Ríma. Že s ním niekde počítajú, zatiaľ má čakať. V Šaštíne teda oddychoval, modlil sa a sedem týždňov čakal. „Bol to pekný čas. Zavolali mi 7. júla 2014. Najprv sa len vypytovali, ako sa mám, ale ja som sa hneď opýtal, čo so mnou zamýšľajú. Budem vraj provinciál saleziánov na Ukrajine. Uf! To mi vôbec nenapadlo!“ priznáva otec Karol.

Lenže riešenie to bolo logické, na Ukrajine predčasne skončil dovtedajší provinciál pochádzajúci z Talianska a ukrajinskí bratia boli ešte mladí alebo na funkciu provinciála nie dosť zrelí. Pôvodne sa uvažovalo o saleziánovi z Poľska, ale vzťahy Ukrajincov a Poliakov, najmä v Haliči, nie sú ideálne. Slovák je však pre miestnych ľudí prijateľný. A tak otca Karola čakalo na Ukrajine 38 bratov, pôsobiacich najmä v Ľvove.

Náš rozhovor o príchode otca Karola na Ukrajinu počúva aj otec Michailo, ktorý patrí medzi kľúčové osobnosti tunajšej saleziánskej komunity. Usmieva sa, keď jeho spolubrat opisuje svoju cestu na Ukrajinu. A potom sa aj on zapojí do debaty: „Keď sme sa dozvedeli, že príde otec Karol, nevedeli sme, čo očakávať. Nevedeli sme, aké sú jeho väzby na Ukrajinu.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite