V októbri vystúpia v bratislavskom klube A4 kapely The Silver Mt. Zion Memorial Orchestra a Animal Collective. Patria k tomu najlepšiemu, čo sa dnes na americkej nezávislej scéne deje. Ich hudba je zvláštna, silná, pozoruhodná.
Človek odsúdený na MTV a komerčné rádiá sa s nimi nikdy nestretne. Ani návštevník koncertných podujatí na štadiónoch a v športových halách. A predsa sú to hviezdy, ktoré majú vďaka internetu a iným globalizačným výdobytkom svoje publikum v každom väčšom meste sveta. Stačí si odskočiť do Viedne, Prahy alebo Budapešti. Všade tam možno počuť zvláštnych, akoby z iného sveta prichádzajúcich amerických muzikantov, ktorí vo svojej hudbe so závideniahodnou prirodzenosťou spájajú rokenrol, folk a elektronickú psychedéliu. Napríklad The Silver Mt. Zion Memorial Orchestra z Montrealu alebo Animal Collective z Brooklynu.
.efrim zo Sionu
ATP Festival v juhoanglickom Minehead, máj 2007. Okrem očakávaných hviezd (Nick Cave, Joanna Newsom, Cat Power, Einstürzende Neubauten) vystupujú aj kapely, ktoré slovenskému fanúšikovi veľa nehovoria. Napríklad tá s prapodivným menom, v ktorom sa spomína strieborná hora Sion. Aby sa necítil úplne stratený, v programe mu vysvetlia, že kľúčovou postavou je „legendárny“ Efrim Mennuck zo skupiny Godspeed You! Black Emperor (ďalší pôvabný názov). Anglickým novinárom je všetko jasné a v dostatočnom predstihu pred začiatkom koncertu „Hory Sion“ opúšťajú puby a zaujmú miesta pod pódiom. Na ňom sa do polkruhu rozostaví sedem ľudí s prevažne akustickými nástrojmi a začnú hrať a spievať. Ani po uhrančivo silnom hodinovom koncerte nie som schopný ich hudbu kdekoľvek zaradiť.
„Hráme veľmi hlasný folk,“ hovorí mi v telefonickom rozhovore pre .týždeň zhovorčivý Efrim. „Veľa skupinového spevu, jednoduché melódie, aj keď je to niekedy trochu falošné, myslím, že to má svoju silu.“ Aby som porozumel koreňom, odkiaľ hudba Strieborného Sionu vyrastá, pýtam sa Efrima, čo počúval ako tínedžer: „Samozrejme punk rock,“ hovorí. „Osemdesiate roky boli v americkej popmusic hrozné, počúvať sa dalo iba oldies rádio a country. Bolo tu však množstvo výborných undergroundových skupín — večer si mohol ísť na koncert, kde hrala folková kapela, po nej ostrý punk a na záver reggae. Všetkých spájalo to, že si hudbou nezarobia na živobytie. Som šťastný, že som pubertu prežíval práve v tomto období.“
Skupina A Silver Mt. Zion vznikla v roku 1999 a spočiatku ju tvorili iba traja muzikanti. Neskôr počet členov stúpol na sedem a názov sa preto rozšíril na The Silver Mt. Zion Orchestra and Tra-La-La Band — v tejto zostave vystúpili aj na spomínanom ATP Festivale v Anglicku. Po veľkom turné dvaja členovia kapelu opustili, a tak sa názov „zjednodušil“ na The Silver Mt. Zion Memorial Orchestra, ktorý zahrá aj 13. októbra v Bratislave. „Nie je to komplikované,“ snaží sa ma presvedčiť Efrim Mennuck, ktorý pred Sionom viedol postrockovú kapelu Godspeed You! Black Emperor. Názvy sa menia, zvláštna „sionská“ atmosféra zostáva. „Stále sa snažíme hrať veci, ktoré sú mierne mimo našich schopností — napríklad skladby, pôvodne písané pre iné nástroje, alebo jednoducho party, na ktoré technicky úplne nestačíme,“ hovorí Efrim. Z toho vzniká zvláštna príťažlivosť koncertov — všetky majú pôvab hudby, ktorá vzniká priamo pred poslucháčmi. Ich dlhé skladby môžu na cédečkách nudiť, naživo je to však niečo úplne iné. „Je to neopakovateľný, vždy nový zážitok: niekoľko ľudí hrá, ostatní počúvajú a pozerajú sa. Hudba je pre nás sociálna aktivita. Ak koncert nemá tento rozmer, ak nie sme schopní ľudí zasiahnuť a nadchnúť, tak sme bezradní,“ hovorí Efrim.
.geológ z kolektívu
Môžete si napríklad pustiť ich aktuálny album Strawberry Jam: sú na ňom pomerne zložito štruktúrované skladby, v ktorých sa prelínajú elektronické sample s akustickými nástrojmi, živé perkusie s neobyčajnými melódiami. Grúvy sa striedajú s expresívnym spevom, piesne gradujú, lámu sa, kamsi sa strácajú a znovu naberajú silu.
Animal Collective založili v roku 2000 dvaja spolužiaci na jednej z baltimorských stredných škôl. Od samého začiatku používali detské prezývky Panda Bear a Avey Tare. Kolektívom sa stali, keď sa k nim pridali ďalší dvaja mládenci: Deakin a Geologist. O prienik do sveta pop music sa príliš nestarali. Hrali pre priateľov, svoju hudbu si sami nahrávali a vydávali vo svojom vlastnom vydavateľstve Paw Tracks. Keď v roku 2003 nahrali (už piaty!) album Here Comes The Indian, všimli si ich nezávislí promotéri. Animal Collective vzápätí koncertoval s islandskou kapelou múm s anglickým elektronickým producentom Kieranom Hebdenom, známejším pod prezývkou Four Tet. Vzápätí si (vtedy už newyorské) „zvieratá“ všimlo väčšie vydavateľstvo Fat Cat a v roku 2007 ešte väčšie Domino Records, v ktorého starostlivosti sú dodnes.
Hudba Animal Collective je zvláštna, ťažko zaraditeľná. Keď sa Briana Weltza, teda „Geológa“ skupiny pýtam na vplyvy, ktoré kapelu formovali, hovorí, že sa hlavne ovplyvňujú navzájom. „Okrem toho počúvame veľa hudby. Od moderného popu cez tanečné sety, americký hip-hop až po starú psychedelickú hudbu, akú hrali Grateful Dead alebo Pink Floyd, ale páči sa nám napríklad aj skupina Pavement,“ dodáva. Nie je im cudzí ani oprášený folk: „Vashti Bunyan a Bonnieho „Princa“ Billyho počúvame od úplného začiatku.“
Na rozdiel od Silver Mt. Zion je hudba Animal Collective dôsledne komponovaná. „Najprv sa to naučíme hrať, jednotlivé skladby vybrusujeme na koncertoch a až keď sme s nimi spokojní, ideme do štúdia,“ hovorí Brian. Keďže každá ich pieseň obsahuje množstvo hudobných a zvukových nápadov, zaujíma ma, kedy tá spokojnosť prichádza. „Vtedy, keď sa počas koncertu dokážeme v skladbe stratiť a už nemusíme rozmýšľať nad tým, ako ju máme hrať,“ odpovedá, ako keby to bola najjednoduchšia vec na svete.
Koncerty Animal Collective sú zvláštnym, dalo by sa povedať psychedelickým zážitkom. Takmer celý koncert odohrajú v jednom kuse, jednotlivé skladby prepájajú skupinovými improvizáciami. Je to niečo ako splavovanie horskej rieky: divoké kaskády sa striedajú s romantickými scenériami. Cesta, ktorá je zároveň aj cieľom. V posledných dvoch rokoch hráva Animal Collective väčšinou vo väčších sálach a na veľkých festivaloch, publikum tvoria hlavne fanúšikovia, ktorí ich hudbu dobre poznajú. „Je to ako presviedčať presvedčených,“ hovorí Brian „Geologist“ Weltz. Koncert v Bratislave však bude iný: „Nevieme, či ľudia prídu a či nás poznajú — práve preto to je pre nás zaujímavé. Dokážeme ich presvedčiť?“ Brian pritom hrdo spomína, že na Slovensku už bol: „Raz som išiel vlakom z Prahy do Budapešti a z okna vlaku to tam u vás vyzeralo celkom pekne.“ Sedemnásteho októbra z vlaku (alebo skôr z auta) spolu so svojimi kolegami vystúpi a uvidí, aké to tu je naozaj.
Hora Sion z Montrealu v pondelok, Zvierací kolektív z New Yorku v sobotu. Bude to bohatý týždeň.
Človek odsúdený na MTV a komerčné rádiá sa s nimi nikdy nestretne. Ani návštevník koncertných podujatí na štadiónoch a v športových halách. A predsa sú to hviezdy, ktoré majú vďaka internetu a iným globalizačným výdobytkom svoje publikum v každom väčšom meste sveta. Stačí si odskočiť do Viedne, Prahy alebo Budapešti. Všade tam možno počuť zvláštnych, akoby z iného sveta prichádzajúcich amerických muzikantov, ktorí vo svojej hudbe so závideniahodnou prirodzenosťou spájajú rokenrol, folk a elektronickú psychedéliu. Napríklad The Silver Mt. Zion Memorial Orchestra z Montrealu alebo Animal Collective z Brooklynu.
.efrim zo Sionu
ATP Festival v juhoanglickom Minehead, máj 2007. Okrem očakávaných hviezd (Nick Cave, Joanna Newsom, Cat Power, Einstürzende Neubauten) vystupujú aj kapely, ktoré slovenskému fanúšikovi veľa nehovoria. Napríklad tá s prapodivným menom, v ktorom sa spomína strieborná hora Sion. Aby sa necítil úplne stratený, v programe mu vysvetlia, že kľúčovou postavou je „legendárny“ Efrim Mennuck zo skupiny Godspeed You! Black Emperor (ďalší pôvabný názov). Anglickým novinárom je všetko jasné a v dostatočnom predstihu pred začiatkom koncertu „Hory Sion“ opúšťajú puby a zaujmú miesta pod pódiom. Na ňom sa do polkruhu rozostaví sedem ľudí s prevažne akustickými nástrojmi a začnú hrať a spievať. Ani po uhrančivo silnom hodinovom koncerte nie som schopný ich hudbu kdekoľvek zaradiť.
„Hráme veľmi hlasný folk,“ hovorí mi v telefonickom rozhovore pre .týždeň zhovorčivý Efrim. „Veľa skupinového spevu, jednoduché melódie, aj keď je to niekedy trochu falošné, myslím, že to má svoju silu.“ Aby som porozumel koreňom, odkiaľ hudba Strieborného Sionu vyrastá, pýtam sa Efrima, čo počúval ako tínedžer: „Samozrejme punk rock,“ hovorí. „Osemdesiate roky boli v americkej popmusic hrozné, počúvať sa dalo iba oldies rádio a country. Bolo tu však množstvo výborných undergroundových skupín — večer si mohol ísť na koncert, kde hrala folková kapela, po nej ostrý punk a na záver reggae. Všetkých spájalo to, že si hudbou nezarobia na živobytie. Som šťastný, že som pubertu prežíval práve v tomto období.“
Skupina A Silver Mt. Zion vznikla v roku 1999 a spočiatku ju tvorili iba traja muzikanti. Neskôr počet členov stúpol na sedem a názov sa preto rozšíril na The Silver Mt. Zion Orchestra and Tra-La-La Band — v tejto zostave vystúpili aj na spomínanom ATP Festivale v Anglicku. Po veľkom turné dvaja členovia kapelu opustili, a tak sa názov „zjednodušil“ na The Silver Mt. Zion Memorial Orchestra, ktorý zahrá aj 13. októbra v Bratislave. „Nie je to komplikované,“ snaží sa ma presvedčiť Efrim Mennuck, ktorý pred Sionom viedol postrockovú kapelu Godspeed You! Black Emperor. Názvy sa menia, zvláštna „sionská“ atmosféra zostáva. „Stále sa snažíme hrať veci, ktoré sú mierne mimo našich schopností — napríklad skladby, pôvodne písané pre iné nástroje, alebo jednoducho party, na ktoré technicky úplne nestačíme,“ hovorí Efrim. Z toho vzniká zvláštna príťažlivosť koncertov — všetky majú pôvab hudby, ktorá vzniká priamo pred poslucháčmi. Ich dlhé skladby môžu na cédečkách nudiť, naživo je to však niečo úplne iné. „Je to neopakovateľný, vždy nový zážitok: niekoľko ľudí hrá, ostatní počúvajú a pozerajú sa. Hudba je pre nás sociálna aktivita. Ak koncert nemá tento rozmer, ak nie sme schopní ľudí zasiahnuť a nadchnúť, tak sme bezradní,“ hovorí Efrim.
.geológ z kolektívu
Môžete si napríklad pustiť ich aktuálny album Strawberry Jam: sú na ňom pomerne zložito štruktúrované skladby, v ktorých sa prelínajú elektronické sample s akustickými nástrojmi, živé perkusie s neobyčajnými melódiami. Grúvy sa striedajú s expresívnym spevom, piesne gradujú, lámu sa, kamsi sa strácajú a znovu naberajú silu.
Animal Collective založili v roku 2000 dvaja spolužiaci na jednej z baltimorských stredných škôl. Od samého začiatku používali detské prezývky Panda Bear a Avey Tare. Kolektívom sa stali, keď sa k nim pridali ďalší dvaja mládenci: Deakin a Geologist. O prienik do sveta pop music sa príliš nestarali. Hrali pre priateľov, svoju hudbu si sami nahrávali a vydávali vo svojom vlastnom vydavateľstve Paw Tracks. Keď v roku 2003 nahrali (už piaty!) album Here Comes The Indian, všimli si ich nezávislí promotéri. Animal Collective vzápätí koncertoval s islandskou kapelou múm s anglickým elektronickým producentom Kieranom Hebdenom, známejším pod prezývkou Four Tet. Vzápätí si (vtedy už newyorské) „zvieratá“ všimlo väčšie vydavateľstvo Fat Cat a v roku 2007 ešte väčšie Domino Records, v ktorého starostlivosti sú dodnes.
Hudba Animal Collective je zvláštna, ťažko zaraditeľná. Keď sa Briana Weltza, teda „Geológa“ skupiny pýtam na vplyvy, ktoré kapelu formovali, hovorí, že sa hlavne ovplyvňujú navzájom. „Okrem toho počúvame veľa hudby. Od moderného popu cez tanečné sety, americký hip-hop až po starú psychedelickú hudbu, akú hrali Grateful Dead alebo Pink Floyd, ale páči sa nám napríklad aj skupina Pavement,“ dodáva. Nie je im cudzí ani oprášený folk: „Vashti Bunyan a Bonnieho „Princa“ Billyho počúvame od úplného začiatku.“
Na rozdiel od Silver Mt. Zion je hudba Animal Collective dôsledne komponovaná. „Najprv sa to naučíme hrať, jednotlivé skladby vybrusujeme na koncertoch a až keď sme s nimi spokojní, ideme do štúdia,“ hovorí Brian. Keďže každá ich pieseň obsahuje množstvo hudobných a zvukových nápadov, zaujíma ma, kedy tá spokojnosť prichádza. „Vtedy, keď sa počas koncertu dokážeme v skladbe stratiť a už nemusíme rozmýšľať nad tým, ako ju máme hrať,“ odpovedá, ako keby to bola najjednoduchšia vec na svete.
Koncerty Animal Collective sú zvláštnym, dalo by sa povedať psychedelickým zážitkom. Takmer celý koncert odohrajú v jednom kuse, jednotlivé skladby prepájajú skupinovými improvizáciami. Je to niečo ako splavovanie horskej rieky: divoké kaskády sa striedajú s romantickými scenériami. Cesta, ktorá je zároveň aj cieľom. V posledných dvoch rokoch hráva Animal Collective väčšinou vo väčších sálach a na veľkých festivaloch, publikum tvoria hlavne fanúšikovia, ktorí ich hudbu dobre poznajú. „Je to ako presviedčať presvedčených,“ hovorí Brian „Geologist“ Weltz. Koncert v Bratislave však bude iný: „Nevieme, či ľudia prídu a či nás poznajú — práve preto to je pre nás zaujímavé. Dokážeme ich presvedčiť?“ Brian pritom hrdo spomína, že na Slovensku už bol: „Raz som išiel vlakom z Prahy do Budapešti a z okna vlaku to tam u vás vyzeralo celkom pekne.“ Sedemnásteho októbra z vlaku (alebo skôr z auta) spolu so svojimi kolegami vystúpi a uvidí, aké to tu je naozaj.
Hora Sion z Montrealu v pondelok, Zvierací kolektív z New Yorku v sobotu. Bude to bohatý týždeň.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.