Zachráň sa, kto chceš

„Dobre, pán Illés, a čo chcete v tých priestoroch robiť?“ „Chcem tam spraviť takú hru, že budem zatvárať ľudí do miestností a oni sa z nich musia za istý čas vyslobodiť.“ Jozef Illés takto obišiel zopár priestorov v okolí Nitry, kým našiel ten pravý. Teda v prvom rade taký, v ktorom mu nekládli zbytočné otázky. Potreboval iba skromnú miestnosť, do ktorej by umiestnil viacero logických hádaniek a všetko zabalil do tajomného nádychu. Hlavnú tému si vybral z filmovej série Saw. Keď sa mu v roku 2013 podarilo tento biznis rozbehnúť, mal na Slovensku historické prvenstvo. Otvoril prvú escape room na Slovensku.

S novou odnožou zábavného priemyslu, ktorá si z Ázie postupne razila cestu do Európy, sa prvýkrát stretol v maďarskej televízii. Práve v Budapešti vznikla v roku 2011 jedna z vôbec prvých escape room –Parapark. Tá vlastne stála na počiatku boomu strašidelných miestností v celom regióne. Dnes ich len na Slovensku existuje viac ako desať, každá zariadená v špecifickom duchu. Skupiny kolegov na teambuildingu či nadšenci adrenalínovejších zábav tak môžu svoj logický um trénovať v miestnosti Leonarda da Vinci, Nikolu Teslu či v byte neznámeho vraha.

Vysvetliť príťažlivosť takéhoto dobrodužstva nie je práve najjednoduchšie. Keď sa jedného z priekopníkov escape rooms, Japonca Takao Kata, pýtali, čo ho ženie k vymýšľaniu tajomných miestností, odvetil, že ho vždy hnevalo, že sa zaujímavé veci dejú len v knihách, a nie v reálnom svete. A tak si do svojho života začal postupne zakomponúvať izbu po izbe vymyslené príbehy. A časom zistil, že v tomto počínaní nie je celkom sám.

Jozef Illés najprv chápal escape rooms ako zaujímavé rozšírenie svojho podnikania. Už predtým prevádzkoval napríklad paintball. No tajomné izby ho jednoducho uchvátili. „Je to dosť návykové. Zahráte si jednu izbu a dostanete nutkanie skúsiť ďalšiu a ďalšiu,“ opisuje skúsenosť zvnútra miestnosti, ktorá zmenila aj jeho premýšľanie. Dnes vidí potenciál zaujímavej hádanky prakticky v každom predmete, ktorý mu príde do cesty. Pri umiestňovaní hlavolamov do miestností je vraj najdôležitejšie správne namiešať ich náročnosť – aby neboli príliš jednoduché pre tých pokročilejších, no aby zároveň nefrustrovali začiatočníkov.