Pochopil som tú pravdu vďaka vnučke Sofinke. Jej smiech a plač, jej záujem o veci a zvuky okolo seba je úprimný a prirodzený.
Jednoducho sa zadíva na strom či lístok, hračku či šálku, maminu alebo dedovu tvár, a je jasné, že vidí a chápe. Toto je bebe a toto je čeče. Neviem, kedy a ako som o túto prirodzenú schopnosť kedysi prišiel.
„Věřím ve svět jako v sedmikrásku,
protože ji vidím. Ale nemyslím na něj,
protože myslet je nechápat...
Svět nevznikl proto, abychom na něj mysleli
(myslet je mít nemocné oči)
ale abychom se dívali a byli s ním zajedno.“
Tak toto ten Fernando Pessoa (Nevinnost je nemyslet. Básně Alberta Caeira. Garamond, Praha 2008) povedal naozaj presne. Nejako takto by som to rád cítil aj ja. Napriek tomu sedávam pri stoloch, kde to iskrí teóriami, politikou, reformami, globálnymi a lokálnymi krivdami, chorobami, všelijakými starosťami, pohromami a nešťastníkmi, ktorým treba pomôcť, aj keby nechceli.
Ešte raz Pessoa:
„Jak šťastný musí být, kdo může myslet na neštěstí druhých!
A jak hloupý, když neví, že neštěstí druhých je jejich
a nevyléčí se zvenčí.“
Veľmi početní sú medzi hlupákmi takzvaní „vlastenci“. Početní a súčasne nebezpeční. Nebezpeční preto, že sú odhodlaní liečiť a ochraňovať rovno celý národ a to hlava-nehlava. Beda všetkým, ktorí nezdieľajú ich sväté národniarske cítenie. Naposledy citujem Fernanda Pessou:
„VLASTENEC? Ne: jen Portugalec.
Zrozen jako Portugalec,
jako zrozen blond s modrýma očima.
A když už zrozen k mluvení,
nějakým jazykem mluvit musím.“
Ale veď oni to tí vlastenci zase až tak vážne nemyslia. Alebo hej? Napokon, v jedných novinách (SME z pondelka 26. mája 2008) som sa od slovenského národniara a funkcionára Slovenskej národnej strany, Rafaela Rafaja, dozvedel napríklad aj toto:
„... konzumne orientovanej euro-atlantickej (západnej) kultúre treba „jemne naznačiť“, že svoju úlohu v špirálovom vývoji už splnila a na ďalšie rozvíjanie kolektívneho vedomia má uvoľniť priestor slovanskej kultúre“. Alebo: „...tak, ako sa menia časy, mení sa aj vyvolený národ a teraz je takýmto vyvoleným národom Národ slovenský!!! Je vyvolený aj preto, lebo Slováci sú najmorálnejším národom, ktorý nemá nijakých politických hriechov“.
Nuž, nejde ani tak o hlúposti, ktoré dokáže takýto „vlastenec“ vyprodukovať, ale o fakt, že dejiny ľudí sú plné obetí podobného zmýšľania. Medzi nimi detí.
Jednoducho sa zadíva na strom či lístok, hračku či šálku, maminu alebo dedovu tvár, a je jasné, že vidí a chápe. Toto je bebe a toto je čeče. Neviem, kedy a ako som o túto prirodzenú schopnosť kedysi prišiel.
„Věřím ve svět jako v sedmikrásku,
protože ji vidím. Ale nemyslím na něj,
protože myslet je nechápat...
Svět nevznikl proto, abychom na něj mysleli
(myslet je mít nemocné oči)
ale abychom se dívali a byli s ním zajedno.“
Tak toto ten Fernando Pessoa (Nevinnost je nemyslet. Básně Alberta Caeira. Garamond, Praha 2008) povedal naozaj presne. Nejako takto by som to rád cítil aj ja. Napriek tomu sedávam pri stoloch, kde to iskrí teóriami, politikou, reformami, globálnymi a lokálnymi krivdami, chorobami, všelijakými starosťami, pohromami a nešťastníkmi, ktorým treba pomôcť, aj keby nechceli.
Ešte raz Pessoa:
„Jak šťastný musí být, kdo může myslet na neštěstí druhých!
A jak hloupý, když neví, že neštěstí druhých je jejich
a nevyléčí se zvenčí.“
Veľmi početní sú medzi hlupákmi takzvaní „vlastenci“. Početní a súčasne nebezpeční. Nebezpeční preto, že sú odhodlaní liečiť a ochraňovať rovno celý národ a to hlava-nehlava. Beda všetkým, ktorí nezdieľajú ich sväté národniarske cítenie. Naposledy citujem Fernanda Pessou:
„VLASTENEC? Ne: jen Portugalec.
Zrozen jako Portugalec,
jako zrozen blond s modrýma očima.
A když už zrozen k mluvení,
nějakým jazykem mluvit musím.“
Ale veď oni to tí vlastenci zase až tak vážne nemyslia. Alebo hej? Napokon, v jedných novinách (SME z pondelka 26. mája 2008) som sa od slovenského národniara a funkcionára Slovenskej národnej strany, Rafaela Rafaja, dozvedel napríklad aj toto:
„... konzumne orientovanej euro-atlantickej (západnej) kultúre treba „jemne naznačiť“, že svoju úlohu v špirálovom vývoji už splnila a na ďalšie rozvíjanie kolektívneho vedomia má uvoľniť priestor slovanskej kultúre“. Alebo: „...tak, ako sa menia časy, mení sa aj vyvolený národ a teraz je takýmto vyvoleným národom Národ slovenský!!! Je vyvolený aj preto, lebo Slováci sú najmorálnejším národom, ktorý nemá nijakých politických hriechov“.
Nuž, nejde ani tak o hlúposti, ktoré dokáže takýto „vlastenec“ vyprodukovať, ale o fakt, že dejiny ľudí sú plné obetí podobného zmýšľania. Medzi nimi detí.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.