„Kam USA chceli doviezť demokraciu, tam doniesli chaos,“ tvrdí Richard Sulík, uvádzajúc Sýriu ako príklad. Riešením podľa neho je, aby Západ do vývoja na Blízkom východe nezasahoval. Implicitná v tomto pohľade je predstava, že problémy Blízkeho východu zmiznú, ak by sa podarilo džina revolúcií z roku 2011 opäť zavrieť do fľaše – pokojne aj s pomocou tvrdej ruky Ruska a Iránu.
Realita je však komplikovanejšia. A v prípade Sýrie je to dokonca presne naopak, než tvrdia slovenskí kritici Spojených štátov. Predovšetkým – do Sýrie nikto demokraciu nevyvážal. Ak Západ v Sýrii niečím prispel k dnešnej katastrofe, tak nečinnosťou. Lebo práve tá vytvorila vákuum, dnes už zaplnené extrémistami z Daešu a al-Káidy, ale tiež Asadovými medzinárodnými sponzormi. A pozor – napriek deklarovanej nenávisti sa tieto dve skupiny navzájom potrebujú. Jedným z prvých Asadových krokov po prepuknutí protestov proti jeho vláde na jar 2011 bolo prepustenie stoviek sunnitských radikálov z väzníc s explicitným cieľom, aby premenili občianske protesty na sektárske násilie.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.