Vzbura banánových republikánov

prvý bol úryvok z vážneho prejavu prezidenta Baracka Obamu, v ktorom sa venoval poslednej epizóde z nekonečného vyčíňania rôznych šialených strelcov, tentoraz v Baton Rouge. Potom reakcia Donalda Trumpa pár dní predtým, ako ho Republikánska strana nominovala do prezidentských volieb ako svojho kandidáta. Ten na Twitteri obvinil prezidenta, že krajinu rozdelil a spravil z nej „miesto činu“. Zakončila to správa o obavách polície v Clevelande, že demonštranti pred dejiskom republikánskeho nominačného zjazdu využijú zákon, ktorý v Ohiu umožňuje skryté nosenie zbrane, a po zuby sa ozbroja. Sedel som na zadnom sedadle, počúval túto zmes brutality a absurdity a moje myšlienky okamžite zaleteli k istému priateľovi, ktorý je washingtonským spravodajcom významného nemeckého denníka a s ktorým som si v ten istý týždeň posielal e-maily. Položartom som mu napísal, že by z neho mohol vojsť do dejín podobne ako William Shirer, keby nemeckým čitateľom opísal vzostup fašizmu v Amerike.

moja púť do Trumplandie

Devätnásty júl 2016 by mal vstúpiť do dejín ako dátum, keď Republikánska strana zaslúžene zahynula – „politický Jonestown“, vyjadril sa o tom začiatkom mesiaca spisovateľ Thomas Mallon. V ten deň totiž republikáni nominovali Donalda Trumpa a oficiálne podporili predstavu, že osud slobodného sveta je možné vložiť do rúk moderátorovi televíznej šou, ktorý by sa rád stal autoritatívnym vládcom. Mallon je vynaliezavý autor historicko-politických románov z amerického prostredia, no pochybujem, že by dokázal vymyslieť taký chmúrny scenár, akým bola fraška, čo sa odohrala na zjazde v Clevelande – fraška, ktorú som sa ja, rozrušený pozorovateľ fenoménu Trump, cítil povinný sledovať z hľadiska štadiónu Quicken Loans Arena, alebo „kvéčka“, ako ho tu láskavo volajú.

Moja púť do šialenej Trumplandie sa začala pondelkovým výletom na demonštráciu „America First Unity Rally“, ktorá sa konala na brehoch rieky Cuyahoga len pár blokov od zjazdového centra. Organizoval ju rozhlasový moderátor a šíriteľ konšpiračných teórií Alex Jones (ktorý sa bežne zaoberá čudnými tvrdeniami, napríklad že škatule na džúsy sú súčasťou vládneho sprisahania, ktorého cieľom je spraviť z detí homosexuálov, alebo že chemtrails z prúdových motorov súvisia s gigantickým experimentom kontroly ľudskej mysle) a šedá eminencia z Nixonovej éry Roger Stone. Celé to tam pôsobilo ako koncert Guns N’ Roses, keby ho organizovala John Birch Society. V priebehu niekoľkých hodín sa k približne dvestočlennému davu obracali rozličné postavy a postavičky, všetky zjednotené v zatrpknutosti voči „establišmentu“, v patologickej nenávisti k Hillary Clintonovej a v pevnej viere, že jedine Donald Trump vyrieši problémy Ameriky. Matka muža, ktorého zavraždil ilegálny prisťahovalec, porozprávala srdcervúci príbeh o synovej smrti. Černošský aktivista z Tea Party, ktorý vytrvalo kandiduje na kongresmana za Maryland, ubezpečil účastníkov, že Trump („presne taký outsider ako ja“) nie je rasista, a svoju burcujúcu reč zakončil kritikou „otrasnej, nemožnej a znemožnenej“ demokratickej kandidátky. Hudobné vsuvky zabezpečila miestna pravicová a zrejme lacná dvojníčka Stevie Nicksovej a 16-ročná ruská emigrantka, ktorá zaspievala vlastnú pieseň s názvom Politická korektnosť. Členka Tea Party, ktorá v arizonských voľbách do senátu vyzvala na súboj Johna McCaina, hromžila na „globálny smokingový klub“ svetovládnych elít a vyhlásila, že je osobne pripravená „miešať maltu na opravu hraníc“. Ochranku robili „Trumpovi motorkári“ a ich vodca sa chvastal, že „máme chlapcov po celom meste“, takže „urobia všetko, čo bude nevyhnutné“ na udržanie pokoja.

Existuje množstvo akademických publikácií, ktoré sa venujú sociologickej skladbe amerického voličstva (aj na tejto demonštrácii rozdávali študenti z neďalekej univerzity dotazníky, aby pre svoj vysokoškolský projekt zistili viac o postojoch a pozadí Trumpových prívržencov). Existujú hory článkov o tom, ako Trump oslovuje chudobnejších belochov, ktorí boli na pohľad aj väčšinou účastníkov na tejto demonštrácii (pritom väčšina tých, ktorí chcú Trumpa, nepatrí k robotníckej triede – priemerný príjem jeho voličov je 72-tisíc dolárov ročne). Ale niektoré prvky voličskej základne nemožno zmerať, sú to spoločné vlastnosti, aké neodhalí nijaká sociologická štúdia alebo prieskum. To čiastočne platí o Trumpových známejších prívržencoch a klonoch. Je až pozoruhodné, do akej miery Trumpovi ľudia odrážajú správanie svojho kandidáta, jeho temperament, štýl a dikciu, a to bez ohľadu na rod, rasu, sexuálnu orientáciu či spoločenskú vrstvu.