nakukla som do obecnej knižnice a prešla mnou vlna nostalgie. Tá istá vôňa, na ktorú si spomínam z detstva, to isté zariadenie. Bola zaprataná starými knihami a menšia, ako som si ju pamätala z čias, keď som ešte dočiahla len po štvrtú policu. Spomenula som si na to, čo hovorila moja suseda. Naša dedina je smutná, ľudia sa zatvárajú do svojich domov a nežijú spolu. Hovorila, že jej otec mal kedysi doma veľa kníh a ľudia si k nemu chodili čítať. Ja som hľadala nových čitateľov pre moje knihy a knižnica mi prišla dosť veľká na to, aby sa v nej stretávali ľudia obklopení literatúrou, ktorú by si mohli požičať. S kamarátkami sme tam začali upratovať, rozbehli Klub pre ženy s malými deťmi, zháňame nové knihy a raz do týždňa máme otvorené aj pre čitateľov. Človek začne robiť niečo pre druhých tým, že chce spraviť niečo pre seba.
kino a sauna vo Zvolenskej Slatine
V každej dedine sú priestory, ktoré sa kedysi používali na kultúrne akcie a stretávanie sa, ale dnes chátrajú, alebo len zamknuté čakajú na prebudenie ako Šípkové Ruženky. V Zvolenskej Slatine mladí ľudia, ktorí spoločne vedú občianske združenie Slovenský skauting, 21. zbor Korčín, prebudili miestne kino. Málilo sa im robiť len aktivity pre deti, chceli, aby dedina poskytovala niečo aj pre starších. Martin Cerovský, ktorý vedie skautský zbor aj dobrovoľnícke aktivity, radí, že obnova premietania v kine vôbec nemusí byť náročná finančne ani organizačne. Potrebovali zohnať len dataprojektor. Filmy objednávajú na DVD od distribučných spoločností, vyhýbajú sa novinkám, licencia ich stojí okolo 35 až 60 eur. Elektrickú energiu a kúrenie podporuje obec a s dvojeurovým vstupným im tak na pokrytie nákladov stačí len dvadsať – tridsať divákov. Premietanie propagujú na sociálnej sieti a plagátmi.
Zvolenská Slatina začala žiť aj iným ako kultúrnym trojuholníkom „Dva kostoly – futbalový štadión – päť krčiem“. Skauti v lete organizujú hudobný festival GUČA umenia, upravili zarastený židovský cintorín, v záhrade skautského domu postavili lezeckú stenu. Aby bola záhrada využitá aj v zime, postavili v nej dedinskú saunu. Navrhol ju jeden zo skautov, študent architektúry Matej Fekiač, je to vlastne jeho prvá realizovaná stavba. Hoci ju stavali dobrovoľníci, náklady sa vyšplhali na 5 000 eur. Aktivisti ich pokryli z grantov aj darov od obyvateľov. V zime ju každý podvečer za dobrovoľný príspevok na drevo prenajímajú verejnosti.
Martin Cerovský hovorí, že ľudia v Slatine sa ochotne zapájajú do ich aktivít, niektorí prídu pomôcť na brigádu, iní požičajú náradie.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.