Hudbu amerického kvarteta Living Colour nazývajú funk-metalom, fusion, alebo progresívnym rockom, hoci samotní členovia sa eklektickejším označeniam nebránia.
Krátke prerušenie európskeho turné – v rámci ktorého zahrajú aj v petržalskom Zrkadlovom háji – trávia Living Colour pracovne. V českom štúdiu Sono Records, kde vzniká ich nový album, sme zastihli basgitaristu Douga Wimbisha.
.nahrávanie albumu uprostred niekoľkotýždňového turné nepatrí k tradičným formám relaxovania...
V štúdiu Sono neďaleko Prahy sa cítim ako doma – vznikala tu časť mojich sólových projektov CinemaSonics a HeadFake, tentoraz som presvedčil celú kapelu. Je to úžasné štúdio, ktoré sa vyrovná špičkovým americkým. Nehovoriac o tom, že je nám tu lepšie ako v New Yorku, pretože nás nič nerozptyľuje. Pred štyrmi rokmi som tu produkoval album Gypsy Goes To Hollywood vynikajúcej funkovej kapely Gulo Čar. Momentálne uvažujeme nad ďalšou nahrávkou, pretože si vynikajúco rozumieme tak so zvukármi v štúdiu, ako aj s kapelou. Dospeli sme do štádia, keď moja účasť prestáva byť otázkou peňazí, ale výlučne môjho osobného záujmu. Gulo Čar znejú fantasticky!
.living Colour, podobne ako žánrovo a generačne spriaznení Red Hot Chilli Peppers, pôsobia na pódiu aj po dvadsiatich rokoch neuveriteľne šťavnato. Prečo táto sviežosť a dravosť chýba súčasným kapelám?
Nemyslím, že to súvisí s technológiami pri samotnom hraní, alebo nahrávacom procese. Tie v posledných desaťročiach napredovali obrovskými krokmi, no nikdy nedokázali nahradiť skutočné osobnosti. Pozrite sa na Led Zeppelin, alebo Rolling Stones – výrazné indivíduá v týcho kapelách dokázali fungovať a komunikovať skupinovo. Hudba 60. a 70. rokov, ktorá mimochodom rezonuje dodnes, poznamenala a ovplyvnila moju generáciu zásadným spôsobom. Možno súčasné kapely nemajú podobné zdroje, z akých sme čerpali my. Nie je jednoduché vyberať zo súčasnej hudby a pretaviť to do osobitej formy. Tento proces trvá pomerne dlho a vyžaduje interakciu, vzájomné spoznávanie... Súčasná doba tomu nepraje.
.vo vašej hudbe sa prelína množstvo vplyvov – metal, hardrock, funky, džez... Ako ju možno opísať?
Naša hudba odráža to, čo sme počúvali, ale aj prežili ako jednotlivci alebo skupina. Nebolo jednoduché presadiť sa medzi rockovými kapelami – našu hudbu nazývali černošským rockom a pozerali sa na nás ako na exotov. Dnes sa to možno zdá smiešne, pretože súčasná hudba je znášanlivejšia k farbe pleti alebo kategorizovaniu. Počuli ste niekoho povedať: toto je typická belošská rocková kapela? Nad to všetko sme sa však dokázali povzniesť a myslím že sme priniesli niečo zmysluplnejšie, ako len novú kategóriu, do ktorej nás chce hudobný biznis zaškatuľkovať. Naša hudba je výslednicou našich vzorov a jej pestrosť dôsledkom toho, že každý z nás počúva množstvo odlišných štýlov – džez, rock, blues, reggae, hip-hop... Niektorí nazývajú Living Colour eklektickou kapelou. Možno majú pravdu, je to však náš prirodzený prejav. Nepočúvame to, čo diktuje hudobný biznis.
.na Slovensku sme mali viacero možností vidieť Living Colour, ako aj projekty jeho členov – Jungle Funk, HeadFake, My Science Project. Je aktuálne turné niečím špecifické?
Na Slovensku nevystupujeme prvýkrát, avšak aktuálne turné prebieha v pôvodnej zostave. Keď sme naposledy hrali v strednej Európe, spevák Corey Glover sa nedokázal uvoľniť z muzikálovej produkcie na Broadway, a tak sme ho museli nahradiť. Všetci fungujeme v rozličných projektoch – teraz však budeme v plnej zostave a lepší, ako kedykoľvek predtým! Myslím, že sme jedna z najlepších koncertných kapiel na svete – teraz zo mňa nehovorí moje ego, ale zápal pre vec.(Smiech.) Som neskutočne šťastný, že hrám s takou skvelou kapelou!
Krátke prerušenie európskeho turné – v rámci ktorého zahrajú aj v petržalskom Zrkadlovom háji – trávia Living Colour pracovne. V českom štúdiu Sono Records, kde vzniká ich nový album, sme zastihli basgitaristu Douga Wimbisha.
.nahrávanie albumu uprostred niekoľkotýždňového turné nepatrí k tradičným formám relaxovania...
V štúdiu Sono neďaleko Prahy sa cítim ako doma – vznikala tu časť mojich sólových projektov CinemaSonics a HeadFake, tentoraz som presvedčil celú kapelu. Je to úžasné štúdio, ktoré sa vyrovná špičkovým americkým. Nehovoriac o tom, že je nám tu lepšie ako v New Yorku, pretože nás nič nerozptyľuje. Pred štyrmi rokmi som tu produkoval album Gypsy Goes To Hollywood vynikajúcej funkovej kapely Gulo Čar. Momentálne uvažujeme nad ďalšou nahrávkou, pretože si vynikajúco rozumieme tak so zvukármi v štúdiu, ako aj s kapelou. Dospeli sme do štádia, keď moja účasť prestáva byť otázkou peňazí, ale výlučne môjho osobného záujmu. Gulo Čar znejú fantasticky!
.living Colour, podobne ako žánrovo a generačne spriaznení Red Hot Chilli Peppers, pôsobia na pódiu aj po dvadsiatich rokoch neuveriteľne šťavnato. Prečo táto sviežosť a dravosť chýba súčasným kapelám?
Nemyslím, že to súvisí s technológiami pri samotnom hraní, alebo nahrávacom procese. Tie v posledných desaťročiach napredovali obrovskými krokmi, no nikdy nedokázali nahradiť skutočné osobnosti. Pozrite sa na Led Zeppelin, alebo Rolling Stones – výrazné indivíduá v týcho kapelách dokázali fungovať a komunikovať skupinovo. Hudba 60. a 70. rokov, ktorá mimochodom rezonuje dodnes, poznamenala a ovplyvnila moju generáciu zásadným spôsobom. Možno súčasné kapely nemajú podobné zdroje, z akých sme čerpali my. Nie je jednoduché vyberať zo súčasnej hudby a pretaviť to do osobitej formy. Tento proces trvá pomerne dlho a vyžaduje interakciu, vzájomné spoznávanie... Súčasná doba tomu nepraje.
.vo vašej hudbe sa prelína množstvo vplyvov – metal, hardrock, funky, džez... Ako ju možno opísať?
Naša hudba odráža to, čo sme počúvali, ale aj prežili ako jednotlivci alebo skupina. Nebolo jednoduché presadiť sa medzi rockovými kapelami – našu hudbu nazývali černošským rockom a pozerali sa na nás ako na exotov. Dnes sa to možno zdá smiešne, pretože súčasná hudba je znášanlivejšia k farbe pleti alebo kategorizovaniu. Počuli ste niekoho povedať: toto je typická belošská rocková kapela? Nad to všetko sme sa však dokázali povzniesť a myslím že sme priniesli niečo zmysluplnejšie, ako len novú kategóriu, do ktorej nás chce hudobný biznis zaškatuľkovať. Naša hudba je výslednicou našich vzorov a jej pestrosť dôsledkom toho, že každý z nás počúva množstvo odlišných štýlov – džez, rock, blues, reggae, hip-hop... Niektorí nazývajú Living Colour eklektickou kapelou. Možno majú pravdu, je to však náš prirodzený prejav. Nepočúvame to, čo diktuje hudobný biznis.
.na Slovensku sme mali viacero možností vidieť Living Colour, ako aj projekty jeho členov – Jungle Funk, HeadFake, My Science Project. Je aktuálne turné niečím špecifické?
Na Slovensku nevystupujeme prvýkrát, avšak aktuálne turné prebieha v pôvodnej zostave. Keď sme naposledy hrali v strednej Európe, spevák Corey Glover sa nedokázal uvoľniť z muzikálovej produkcie na Broadway, a tak sme ho museli nahradiť. Všetci fungujeme v rozličných projektoch – teraz však budeme v plnej zostave a lepší, ako kedykoľvek predtým! Myslím, že sme jedna z najlepších koncertných kapiel na svete – teraz zo mňa nehovorí moje ego, ale zápal pre vec.(Smiech.) Som neskutočne šťastný, že hrám s takou skvelou kapelou!
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.