Neprejde deň, aby sa ľudia v kaviarni, trafike alebo po telefóne nepýtali rôznych známych, ktorí by mohli mať informácie o aktuálnom dianí, či sú ich vklady v banke bezpečné. Napokon, po tom, ako v dôsledku tejto krízy už samostatne neexistuje ani jedna z veľkých investičných bánk z Wall Street
a každý deň pribúdajú úctyhodné bankové domy v rôznych krajinách sveta, ktoré buď musela zachraňovať vláda, skrachovali, alebo sa museli zlúčiť s inými, je veľmi dôvodné zaoberať sa tým, ako sa to celé môže dotknúť slovenských bánk a našich úspor v nich.
Podľa všetkých dostupných informácií sa dá zodpovedne vyhlásiť, že v ohrození nie je ani jedna z bánk, pôsobiacich na slovenskom trhu. Všetky spĺňajú predpísané kritériá obozretného podnikania a ani jedna nemá problém s likviditou (dostatkom zdrojov) alebo s privysokým podielom nesplácaných úverov. Skeptika napadne: nech sú na tom slovenské banky akokoľvek dobre, nemusia byť imúnne voči problémom ich „matiek“ v zahraničí, kde sú dôsledky finančnej krízy oveľa citeľnejšie – keďže všetky banky, ktoré tu pôsobia, sú vlastnené veľkými zahraničnými finančnými inštitúciami. Hádam ich upokoja slová guvernéra NBS Ivana Šramka, že „slovenské banky nie sú ohrozené prípadnými problémami materských bánk v zahraničí“. Dôsledky, ktoré slovenskí klienti bánk pocítia, nemajú katastrofický charakter – skôr hrozí dlhodobé sťaženie dostupnosti úverov ich zdražením a oveľa väčšou opatrnosťou bánk pri ich poskytovaní.
To, že slovenské banky dnes nie sú krízou priamo ohrozené, však neznamená, že sa ich dianie vo svete nijako netýka. Podľa analýzy slovenského finančného sektora, vypracovanej centrálnou bankou, „veľkosť rizika, ktoré podstupoval finančný sektor v prvom polroku 2008, sa v porovnaní s predošlými obdobiami zvýšila“, čo podľa NBS „do veľkej miery súvisí s krízou na svetových finančných trhoch“. Aké riziká má regulátor slovenského finančného trhu na mysli? Takmer všetky podielové a dôchodkové fondy zaznamenali straty pre prepad akcií v dôsledku svetovej finančnej krízy. Banky zaznamenali „nárast cien zdrojov na medzibankovom trhu“. Zvýšilo sa aj takzvané kreditné riziko domácností, ktoré podľa analýzy NBS „súvisí najmä s výrazným rastom poskytnutých úverov domácnostiam“, pričom „úvery na bývanie si vo väčšine bánk zachovávali pomerne dobrú kvalitu“, ale „rástol objem zlyhaných spotrebiteľských úverov“. Do budúcnosti predstavuje isté (aj keď zatiaľ skôr hypotetické) riziko aj postupne narastajúci podiel splátok (najmä v dôsledku ešte pred pár mesiacmi evidentného rastu cien nehnuteľností) na celkových príjmoch domácnosti – ak prídu vážnejšie problémy v podobe ekonomickej stagnácie, rastu nezamestnanosti či citeľnejšieho poklesu cien nehnuteľností, môžu banky zaznamenať väčšie straty aj pri zlyhaných úveroch na bývanie. Pri korporátnych úveroch je podľa NBS situácia v slovenských bankách pomerne dobrá – aj po takzvanom „stresovom testovaní“, ktoré skúmalo citlivosť bánk na špecifické negatívne situácie (vrátane tých, ktoré dnes zažíva americká ekonomika), sa podľa centrálnej banky dá hovoriť o „pomerne dobrej odolnosti bankového sektora na výrazne nepriaznivé trendy“.
Ekonómovia vrátane nezávislého regulátora finančného trhu teda upokojujú – na Slovensku nie je nijaký dôvod prepadať panike. Nie je dôvod očakávať, že by nejakú banku musela zachraňovať vláda (tak ako v USA, Británii, Nemecku, Belgicku, na Islande...). Navyše už prakticky všetky vyspelé krajiny výrazne zvýšili garantovanú ochranu vkladov v bankách, aby tým eliminovali nedôveru ľudí. Jediné, čo by túto situáciu mohlo zmeniť, je práve nedôvera, ktorá prerastie do paniky. Ak sa totiž všetci klienti rozhodnú vybrať si v rovnakej chvíli „pre istotu“ svoje úspory, neprežije to ani tá najzdravšia banka na svete.
a každý deň pribúdajú úctyhodné bankové domy v rôznych krajinách sveta, ktoré buď musela zachraňovať vláda, skrachovali, alebo sa museli zlúčiť s inými, je veľmi dôvodné zaoberať sa tým, ako sa to celé môže dotknúť slovenských bánk a našich úspor v nich.
Podľa všetkých dostupných informácií sa dá zodpovedne vyhlásiť, že v ohrození nie je ani jedna z bánk, pôsobiacich na slovenskom trhu. Všetky spĺňajú predpísané kritériá obozretného podnikania a ani jedna nemá problém s likviditou (dostatkom zdrojov) alebo s privysokým podielom nesplácaných úverov. Skeptika napadne: nech sú na tom slovenské banky akokoľvek dobre, nemusia byť imúnne voči problémom ich „matiek“ v zahraničí, kde sú dôsledky finančnej krízy oveľa citeľnejšie – keďže všetky banky, ktoré tu pôsobia, sú vlastnené veľkými zahraničnými finančnými inštitúciami. Hádam ich upokoja slová guvernéra NBS Ivana Šramka, že „slovenské banky nie sú ohrozené prípadnými problémami materských bánk v zahraničí“. Dôsledky, ktoré slovenskí klienti bánk pocítia, nemajú katastrofický charakter – skôr hrozí dlhodobé sťaženie dostupnosti úverov ich zdražením a oveľa väčšou opatrnosťou bánk pri ich poskytovaní.
To, že slovenské banky dnes nie sú krízou priamo ohrozené, však neznamená, že sa ich dianie vo svete nijako netýka. Podľa analýzy slovenského finančného sektora, vypracovanej centrálnou bankou, „veľkosť rizika, ktoré podstupoval finančný sektor v prvom polroku 2008, sa v porovnaní s predošlými obdobiami zvýšila“, čo podľa NBS „do veľkej miery súvisí s krízou na svetových finančných trhoch“. Aké riziká má regulátor slovenského finančného trhu na mysli? Takmer všetky podielové a dôchodkové fondy zaznamenali straty pre prepad akcií v dôsledku svetovej finančnej krízy. Banky zaznamenali „nárast cien zdrojov na medzibankovom trhu“. Zvýšilo sa aj takzvané kreditné riziko domácností, ktoré podľa analýzy NBS „súvisí najmä s výrazným rastom poskytnutých úverov domácnostiam“, pričom „úvery na bývanie si vo väčšine bánk zachovávali pomerne dobrú kvalitu“, ale „rástol objem zlyhaných spotrebiteľských úverov“. Do budúcnosti predstavuje isté (aj keď zatiaľ skôr hypotetické) riziko aj postupne narastajúci podiel splátok (najmä v dôsledku ešte pred pár mesiacmi evidentného rastu cien nehnuteľností) na celkových príjmoch domácnosti – ak prídu vážnejšie problémy v podobe ekonomickej stagnácie, rastu nezamestnanosti či citeľnejšieho poklesu cien nehnuteľností, môžu banky zaznamenať väčšie straty aj pri zlyhaných úveroch na bývanie. Pri korporátnych úveroch je podľa NBS situácia v slovenských bankách pomerne dobrá – aj po takzvanom „stresovom testovaní“, ktoré skúmalo citlivosť bánk na špecifické negatívne situácie (vrátane tých, ktoré dnes zažíva americká ekonomika), sa podľa centrálnej banky dá hovoriť o „pomerne dobrej odolnosti bankového sektora na výrazne nepriaznivé trendy“.
Ekonómovia vrátane nezávislého regulátora finančného trhu teda upokojujú – na Slovensku nie je nijaký dôvod prepadať panike. Nie je dôvod očakávať, že by nejakú banku musela zachraňovať vláda (tak ako v USA, Británii, Nemecku, Belgicku, na Islande...). Navyše už prakticky všetky vyspelé krajiny výrazne zvýšili garantovanú ochranu vkladov v bankách, aby tým eliminovali nedôveru ľudí. Jediné, čo by túto situáciu mohlo zmeniť, je práve nedôvera, ktorá prerastie do paniky. Ak sa totiž všetci klienti rozhodnú vybrať si v rovnakej chvíli „pre istotu“ svoje úspory, neprežije to ani tá najzdravšia banka na svete.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.