inak si ten rozhovor (navyše s priam hollywoodskou fotkou na obálke) neviem vysvetliť, keďže aktuálna politická bezvýznamnosť „otca zakladateľa“ strany Smer je evidentná. Otázky sú síce na telo (podnikateľský biznis posvätený stranou, korupcia a klientelizmus na najvyššej úrovni), no odpovede vykazujú dojímavú zhodu pána europoslanca s tými notoricky známymi tromi japonskými opicami, z ktorých jedna si zakrýva oči, druhá uši a tretia ústa. (Čo mu však nebráni hovoriť o Paškovi ako o „Paľovi“ a o Širokom ako o „Ďurovi“).

Iste, v dlhom rozhovore sa dajú nájsť stopové prvky kritickosti voči súčasnému stavu rodnej strany. Povedzme vo výroku: „Ak by sa teda mal Smer zachrániť, ak by mal ostať sociálnou demokraciou, musí sa vymeniť väčšia časť politickej garnitúry, ktorá dnes udáva tón.“ (Problematická je akurát premisa výpovede: myslí si dnes vôbec niekto, že Smer je sociálnou demokraciou?)

Čo vlastne otca zakladateľa po toľkých rokoch straníckej lojality primalo dať kvázi kritický rozhovor azda najkritickejšiemu médiu voči Smeru?