ešte v apríli to s pôvodnými nájomcami bratislavskej Cvernovky vyzeralo všelijako. Fínsky devoloper YIT im dal hromadnú výpoveď a príkaz na vysťahovanie. Na chodbách bývalej cvernovej fabriky vzniklo za posledných desať rokov výnimočné kultúrne centrum, ktoré spojilo ľudí z rôznych kreatívnych profesií. Hrozilo im, že prídu o strechu nad hlavou a pravidelný príjem. Našťastie medzičasom vznikla Nadácia Cvernovka, ktorej sa podarilo nájsť nový priestor.

„Kým v Cvernovke pripomínali squaterov, teraz majú šancu vybudovať legálny ostrov pre umelcov.“

Budova chemickej priemyslovky v Krasňanoch je mimo centra mesta, priestory nie sú také rozľahlé, ale miesto má svoju špecifickú atmosféru a ponúka oveľa väčšie možnosti ako Cvernovka. „Toto miesto je iné, derie sa mi na jazyk, že lepšie. V konečnom dôsledku som rád, že sme z Cvernovky preč,“ hovorí člen nadácie Viliam Čino, ktorý je zároveň filmovým režisérom. Nový objekt ešte stále nemá názov, hovorme jej preto zatiaľ nová Cvernovka.

park s nahým dievčaťom

Hneď vedľa budovy, kde sídlila priemyslovka pod názvom Združená stredná škola chemická, je veľký internát. Z ulice to vyzerá, že budova spí, no z druhej strany je rušno. Vonku parkujú autá, ku plotu oproti sú priviazané bicykle, dvojica umelcov popíja na lavičkách pred vchodom kávu. O chvíľu prichádza nákladné auto s minerálkami pre nových nájomníkov, obývajúcich internát, z ktorého sa po rekonštrukcii presťahujú do vedľajšej školy.

Boris NémethTypická ukážka opustenej miestnosti v areáli bývalej priemyslovky. Koncom roka by jej priestory mali byť využívané umelcami a kreatívcami.

Víta nás dvojica zakladateľov Nadácie Cvernovka Viliam Čino a Braňo Čavoj, s ktorými sa poberáme na prehliadku školy. Míňame hermeticky uzavretý betónový bunker, kde ešte prednedávnom skladovali výbušné chemikálie. Všetky športoviská sú v dezolátnom stave, z asfaltu vyrastá tráva, kríky a dokonca aj stromy. Pomaly sa dostávame na miesto, kde bol kedysi školský park. Na jeho mieste je obrovská kopa vykosenej buriny. Aj po dvojnásobnom klčovaní, s ktorým im pomohli bezdomovci, najatí milosrdnými bratmi, sú práce stále len na začiatku. Na tomto mieste by v budúcnosti malo vyrásť parkovisko pre 60 áut s prístupovou cestou, no ľudia z Cvernovky chcú zachovať všetky vzácne stromy (paulownia, javor, japonská čerešňa alebo platan), ktoré kedysi zdobili park, kým nezarástol nadrozmernou burinou.

Stopy po prázdnych plastových fľašiach a rozhádzané špinavé deky sú dôkazom, že krátko pred príchodom nových nájomníkov tu žili bezdomovci, s ktorými cvernovkárom pomáha napríklad združenie Vagus. Svedčí to o tom, že práca, ktorá sa tu udeje, bude zväčša dobrovoľnícka. Napríklad o odpad a jeho triedenie sa minulý víkend postarala Zelená hliadka. Pred hlavným vstupom míňame sochu nahej dievčiny s melancholickým výrazom, ktorá sa tvári, že sa jej do školy príliš nechce.

Zastavujeme sa pri betónovom kruhu s bratislavskými erbmi, skrytom v kríkoch, ku ktorému sa sústreďujú všetky chodníčky. Na tomto mieste, ktoré bolo asi centrom parku a kde sú stopy po zavlažovacom systéme, sa vraciame do dávnejšej histórie objektu, ktorého architektom je známy architekt Vladimír Karfík.