Veľkomesto potrebuje Philipa Marlowa

už sa nedozvedela, kto bol vrahom v knihe Hlboký spánok od Raymonda Chandlera a ani si neprečítala posledné symbolické slová: „Čo záleží na tom, kde človek leží, když je po smrti? V kalné bažině nebo v mramorové kryptě na vrcholku vysokého kopce? Jsi mrtev, spíš hlubokým spánkem a takové věci ti nevrtaji hlavou….Spíš prostě tím hlubokým spánkem a už ti nezáleží na tom, jak hanebně jsi sešel ze světa nebo kde jsi padl.”

S Raymondom Chandlerom som sa zoznámila ešte v roku 1967, keď vydavateľstvo Odeon v uvoľnenejších šesťdesiatych rokoch vydalo knihu 3x Phil Marlowe z vydavateľstva Odeon. Už po prvých stránkach som vedela, že som našla priateľa na celý život. Od prvého stretnutia som neprestala spoločnosť detektíva Phillipa Marlowa vyhľadávať vo chvíľach, keď mi bolo dobre, ale aj najťažšie. Je priam neuveriteľné, koľko útechy možno nájsť u unaveného otca, osamelého muža, ktorý nevlastní nič a pritom sa nedá kúpiť, nikomu sa neklania a málokoho sa bojí. Je sám, ale nie je opustený a keď budete rozumieť jemu, pochopíte aj samotnú podstatu veľkomesta, ako aj ťažký život slušného jedinca, ktorý v ňom hľadá svoje miesto.

drsná škola

Raymond Chandler sa narodil 23. júla 1888 v Chicagu. Ako dieťa sa presťahoval s matkou do Európy a študoval v Londýne i Paríži. Dobrá anglická škola vtlačila jeho mysleniu a správaniu onen punč pravého džentlmena, ktorý ho sprevádzal po celý život. V roku 1917 vstúpil do armády a o rok neskôr sa aktívne zúčastnil na bojoch vo Francúzsku. Do USA sa vrátil ako vyslúžený vojak roku 1919. Usadil sa v Kalifornii. A našiel svoju životnú lásku – o osemnásť rokov staršiu Cissy Hurlburt, s ktorou sa oženil. Začalo sa mu pracovne dariť a dotiahol to až na viceprezidenta spoločnosti Dabney Oil Syndicate. No pre nemierne pitie toto prestížne miesto stratil. Aby zarobil na živobytie, začal písať poviedky s detektívnou zápletkou, ktoré publikoval v časopise Black Mask Magazine.

V Black Mask pracovali šikovní a kreatívni redaktori, ktorí stali pri kolíske nového detektívneho žánru tzv. „action story”, akčnej poviedky plnej rýchlej, násilníckej činnosti. Postupne sa však action story zmenilo na hard-boiled story, žáner, ktorý poznáme aj dnes ako americkú drsnú školu.