Banská Bystrica, piatok 3. októbra, pol tretej. Sychravé námestie a na ňom unavení ľudia, ktorí sa už nevedia dočkať víkendu. A vtedy sa to stalo...
Najprv sa ozval podivný piskot, potom bubnovanie a fidlikanie a na námestie sa vyrojili záhadné vysokánske bytosti. Jedna sa postaví do cesty autu, šofér je v rozpakoch, pribrzdí, prejde dopredu, zase pribrzdí, napokon ho záhadné stvorenie pustí. Ďalšie sa pomaly presúvajú, dorozumievajú sa medzi sebou, potom sa zdá, že zápasia... Pripomínajú kŕdeľ vtákov.
Pouličným karnevalom s názvom Vakokodeska v podaní českého Divadla Continuo vtrhol do Banskej Bystrice po dvoch rokoch festival Bábkarská Bystrica. Herci z Divadla Continuo na chodúľoch a vo vtáčích kostýmoch aj v tom sivom popoludní oživili malebnú atmosféru bystrického námestia. Ale vniesli doň aj trochu chaosu a nepokoja. Po piatich festivalových dňoch sa zdalo, že takýto účinok má väčšina súčasných bábkových divadiel.
Tie sa v Banskej Bystrici tradične zišli už šestnásty raz. Tento rok však nastala zásadná zmena – festival sa nekonal súbežne s ešte tradičnejším Radvanským jarmokom. Dôvodom presunu na neskorší termín bola podľa hlavného usporiadateľa, bystrického Bábkového divadla na Rázcestí, potreba vyhnúť sa hluku z jarmoku a snaha osloviť aj mimobystrických vysokoškolákov, ktorí sú počas Radvanského jarmoku začiatkom septembra ešte u mamky na buchtách. Zásadný význam – ale aj potenciálne nebezpečenstvo – tejto zmeny je v tom, že festival sa oddelil od ľudovej atmosféry jarmoku, na ktorý však bábkové divadlá odnepamäti patria.
Ďalšou potenciálnou hrozbou pre nový termín Bábkarskej Bystrice je chladnejšie počasie. Našťastie po daždivých dňoch prišla slnečná nedeľa a Divadelné spoločenstvo Le Mon z Nitry si mohlo na poludňajšom verejnom predstavení hry Prométheus na Námestí Štefana Moyzesa odskúšať, či zvládne jednu z najťažších, ale kedysi základných „úloh“ bábkového divadla – zaujať všetky vekové kategórie vrátane náhodných okoloidúcich. Tentoraz sa to podarilo: najmenších fascinovali napríklad obrovské masky a dospelých okrem iného rozosmiala Prométeova „erekcia“, ktorá bola tesne na hrane slušnosti a pripomenula, na akom tenkom ľade musí niekedy bábkové divadlo tancovať.
Na Bábkarskej Bystrici sa tancovalo rozmanitým štýlom a v rôznom rytme. Odohrali sa vyše dve desiatky predstavení, polovica určená deťom, polovica mládeži a dospelým. V tom množstve štýlov sa však dajú laicky rozoznať minimálne tri prúdy súčasného bábkové divadla.
Na jednej strane stoja verní pokračovatelia tradičného bábkarského kumštu, akým bol donedávna Anton Anderle (1944 — 2008), v Banskej Bystrici pôsobiaci „posledný slovenský ľudový bábkar“.
Na druhej strane sú veční hľadači a experimentátori – bábky sú len súčasťou mozaiky, v ktorej sa prelína činohra, pohybové divadlo, pantomíma, balet, muzikál... Medzi takýchto hľadačov patrí aj domáce Bábkové divadlo na Rázcestí, ktoré na festivale uviedlo „divadelnú hru s bábkovými prvkami“ pre mladých ľudí a dospelých Restart: Frankenstein slovenského dramatika Michala Ditteho, v réžii Mariána Pecka a v hlavnej úlohe s Jánom Kožuchom.
Sú však aj ďalšie možnosti – jednu ukázalo napríklad bratislavské Dezorzovo lútkové divadlo, ktoré uviedlo hru českého autora Huberta Krejčího v preklade a réžii Gejzu Dezorza pod názvom Desperanduľa, strašlivá dcára či spravodlivá zpláta pýchy i márnivej nádharnosti. Dezorzovo lútkové divadlo, kde medzi „lútkovými artistami“ nájdeme aj Mariána Mitáša, širokej verejnosti známeho zo seriálov Ordinácia v ružovej záhrade a Mesto tieňov, v tejto hre nadväzuje na tradície bábkového divadla, ale nie úzkostlivo ani pietne. Čierny aj podpásový humor, hororové prvky v jarmočných bábkových hrách – to všetko je tu prítomné v necenzurovanej a extrémnej podobe, a tak sa na pódiu vyskytne zvierací akrobat, tchor Julius von Fontana, pekelný dym sa vyrába pomocou cigarety a jemné ušká môže vyľakať vulgarizmus. Po Desperanduli však muselo byť i skeptikom jasné, že nielen diamanty, ale aj „lútky“ sú večné.
Na plagátoch tohto ročníka Bábkarskej Bystrice trónili záhradní trpaslíci. Najskôr som začal mimovoľne špekulovať, aké rafinované a hlboké posolstvo chceli organizátori týmto symbolom gýča vyjadriť. Moja triapolročná dcéra pri pohľade na plagát od radosti poskočila a zvolala: „Škriatkovia!“ Bábkarská Bystrica nám každé dva roky ponúka luxus urobiť na chvíľu to isté.
Bábkarská Bystrica — XVI. medzinárodný festival slovenských bábkových divadiel v konfrontácii s bábkovým divadlom v strednej Európe a vybranými súbormi sveta, 3. – 7. október 2008
Najprv sa ozval podivný piskot, potom bubnovanie a fidlikanie a na námestie sa vyrojili záhadné vysokánske bytosti. Jedna sa postaví do cesty autu, šofér je v rozpakoch, pribrzdí, prejde dopredu, zase pribrzdí, napokon ho záhadné stvorenie pustí. Ďalšie sa pomaly presúvajú, dorozumievajú sa medzi sebou, potom sa zdá, že zápasia... Pripomínajú kŕdeľ vtákov.
Pouličným karnevalom s názvom Vakokodeska v podaní českého Divadla Continuo vtrhol do Banskej Bystrice po dvoch rokoch festival Bábkarská Bystrica. Herci z Divadla Continuo na chodúľoch a vo vtáčích kostýmoch aj v tom sivom popoludní oživili malebnú atmosféru bystrického námestia. Ale vniesli doň aj trochu chaosu a nepokoja. Po piatich festivalových dňoch sa zdalo, že takýto účinok má väčšina súčasných bábkových divadiel.
Tie sa v Banskej Bystrici tradične zišli už šestnásty raz. Tento rok však nastala zásadná zmena – festival sa nekonal súbežne s ešte tradičnejším Radvanským jarmokom. Dôvodom presunu na neskorší termín bola podľa hlavného usporiadateľa, bystrického Bábkového divadla na Rázcestí, potreba vyhnúť sa hluku z jarmoku a snaha osloviť aj mimobystrických vysokoškolákov, ktorí sú počas Radvanského jarmoku začiatkom septembra ešte u mamky na buchtách. Zásadný význam – ale aj potenciálne nebezpečenstvo – tejto zmeny je v tom, že festival sa oddelil od ľudovej atmosféry jarmoku, na ktorý však bábkové divadlá odnepamäti patria.
Ďalšou potenciálnou hrozbou pre nový termín Bábkarskej Bystrice je chladnejšie počasie. Našťastie po daždivých dňoch prišla slnečná nedeľa a Divadelné spoločenstvo Le Mon z Nitry si mohlo na poludňajšom verejnom predstavení hry Prométheus na Námestí Štefana Moyzesa odskúšať, či zvládne jednu z najťažších, ale kedysi základných „úloh“ bábkového divadla – zaujať všetky vekové kategórie vrátane náhodných okoloidúcich. Tentoraz sa to podarilo: najmenších fascinovali napríklad obrovské masky a dospelých okrem iného rozosmiala Prométeova „erekcia“, ktorá bola tesne na hrane slušnosti a pripomenula, na akom tenkom ľade musí niekedy bábkové divadlo tancovať.
Na Bábkarskej Bystrici sa tancovalo rozmanitým štýlom a v rôznom rytme. Odohrali sa vyše dve desiatky predstavení, polovica určená deťom, polovica mládeži a dospelým. V tom množstve štýlov sa však dajú laicky rozoznať minimálne tri prúdy súčasného bábkové divadla.
Na jednej strane stoja verní pokračovatelia tradičného bábkarského kumštu, akým bol donedávna Anton Anderle (1944 — 2008), v Banskej Bystrici pôsobiaci „posledný slovenský ľudový bábkar“.
Na druhej strane sú veční hľadači a experimentátori – bábky sú len súčasťou mozaiky, v ktorej sa prelína činohra, pohybové divadlo, pantomíma, balet, muzikál... Medzi takýchto hľadačov patrí aj domáce Bábkové divadlo na Rázcestí, ktoré na festivale uviedlo „divadelnú hru s bábkovými prvkami“ pre mladých ľudí a dospelých Restart: Frankenstein slovenského dramatika Michala Ditteho, v réžii Mariána Pecka a v hlavnej úlohe s Jánom Kožuchom.
Sú však aj ďalšie možnosti – jednu ukázalo napríklad bratislavské Dezorzovo lútkové divadlo, ktoré uviedlo hru českého autora Huberta Krejčího v preklade a réžii Gejzu Dezorza pod názvom Desperanduľa, strašlivá dcára či spravodlivá zpláta pýchy i márnivej nádharnosti. Dezorzovo lútkové divadlo, kde medzi „lútkovými artistami“ nájdeme aj Mariána Mitáša, širokej verejnosti známeho zo seriálov Ordinácia v ružovej záhrade a Mesto tieňov, v tejto hre nadväzuje na tradície bábkového divadla, ale nie úzkostlivo ani pietne. Čierny aj podpásový humor, hororové prvky v jarmočných bábkových hrách – to všetko je tu prítomné v necenzurovanej a extrémnej podobe, a tak sa na pódiu vyskytne zvierací akrobat, tchor Julius von Fontana, pekelný dym sa vyrába pomocou cigarety a jemné ušká môže vyľakať vulgarizmus. Po Desperanduli však muselo byť i skeptikom jasné, že nielen diamanty, ale aj „lútky“ sú večné.
Na plagátoch tohto ročníka Bábkarskej Bystrice trónili záhradní trpaslíci. Najskôr som začal mimovoľne špekulovať, aké rafinované a hlboké posolstvo chceli organizátori týmto symbolom gýča vyjadriť. Moja triapolročná dcéra pri pohľade na plagát od radosti poskočila a zvolala: „Škriatkovia!“ Bábkarská Bystrica nám každé dva roky ponúka luxus urobiť na chvíľu to isté.
Bábkarská Bystrica — XVI. medzinárodný festival slovenských bábkových divadiel v konfrontácii s bábkovým divadlom v strednej Európe a vybranými súbormi sveta, 3. – 7. október 2008
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.