Slovensko sa pred časom trochu ľahkovážne zaviazalo, že do roku 2011 bude mať v Bratislave vyhovujúcu halu a zázemie na MS v hokeji. Je október 2008, a nemáme vôbec nič. Bude zo slávy napokon hanba?
Tento príbeh sa podozrivo podobá na všetky, v ktorých ide o spoločné peniaze a nespoločný záujem. Pretože hoci v prípade MS v hokeji je zjavný aj spoločný záujem, ten nespoločný nakoniec dominuje.
Spoločným záujmom je mať na Slovensku majstrovstvá sveta (sme poslednou krajinou z elitnej skupiny, ktorá záverečný turnaj neorganizovala). Spoločným záujmom je aj dôstojná hala v hlavnom meste, v ktorej by sa okrem vrcholového hokeja mohli konať aj veľké kultúrne akcie. Na tom sa zhodnú všetci.
Spoločným záujmom však nie je biznis, ktorý prestavba či výstavba haly prináša, a nie je ním ani sláva či voličské preferencie, ktorú si od toho či onoho riešenia sľubujú politici.
.čas a peniaze
Všetko sa začalo prihláškou na organizovanie hokejových MS. Keď Slovensko súťaž viacerých krajín a miest vyhralo, bola to sláva. Všetci – vedenie hokeja, jeho prezident, hlava štátu i fanúšikovia – sa usmievali. Málokoho vtedy zaujímalo ako, kde a za čie peniaze tu bude hala, ktorá vyhovie medzinárodným požiadavkám. Z daní krv netečie.
Potom prichádzali prvé návrhy. Bez začervenania, takmer hala-bala sa šermovalo miliardami, pozemkami, ich výmenami, búraním škôl a dokonca referendom. Nová hala na Kalinčiakovej mala stáť 4 miliardy, pričom sa v nej nemal hrať ligový hokej, a „ligový“ Zimný štadión mal naďalej stáť hneď vedľa. V tom čase sme v .týždni priniesli informáciu, že nová hala pre hokejové MS v Rige stála štvrtinu!
Keď štvormiliardová megalománia akosi neprešla, objavili sa iné dva návrhy – prestavba Zimného štadióna Ondreja Nepelu za 1,2 miliardy (v spolupráci mesta ako vlastníka štadióna a štátu) a výstavba športového komplexu v Petržalke za 7 miliárd (v spolupráci VÚC, mesta, Petržalky a súkromného investora).
Veci sa začali číriť – mesto Bratislava sa logicky postavilo za prestavbu svojho štadióna, ktorá je navyše lacnejšia a jednoduchšia, VÚC a Petržalka logicky presadzovali svoje územie a nový areál, ktorý je síce drahší, ale s účasťou súkromného investora.
Lenže čas bežal, a ten číril veci ešte viac – mesto si uvedomilo, že ak bude s definitívnym rozhodnutím váhať, nestihne ani prestavbu Zimného štadióna, a tak sa definitívne rozhodlo. VÚC a Petržalka si zasa uvedomili, že celý areál sa už stihnúť nedá, a navrhujú už len stavbu viacúčelovej haly za viac než dve miliardy.
.za a proti
Výhody prestavby Zimného štadióna sú zrejmé – rýchlosť, nižšia cena, miesto s geniom loci, na ktoré je hokejový fanúšik zvyknutý, jeho efektívne využitie aj po MS (celoročné využívanie haly na ligový hokej, po prestavbe možnosť jej použitia na kultúrne akcie), a tiež dostupnosť MHD (táto skutočnosť je mimoriadne dôležitá, ak nechceme stavať parkoviská pre desaťtisíc áut, využité len na niekoľko hodín zopár dní v týždni). Najväčšou nevýhodou sú niektoré stavebné obmedzenia (dané architektúrou súčasného štadióna), a pre širšiu verejnosť aj prepojenie projektu na Juraja Širokého. Rizikom je aj nárast pôvodnej ceny (pri vzťahu Širokého s Ficom je celkom ľahko predstaviteľné, že z našich daní pôjde nakoniec do celého projektu viac, než sa teraz plánuje – dôvody sa vždy nájdu.)
Výhodou projektu v Petržalke je zahraničný investor (hoci konkrétne meno z Fínska ešte nepadlo), stavebné možnosti „zelenej lúky“, menšie obmedzenia pre parkovanie a väčší pozemok. Nevýhodou je vyššia cena (pričom garancia investora nie je jasná), horšia prístupnosť, a najmä časová náročnosť. Otázne zostáva aj to, či sa do tohto projektu nejaký súkromný investor naozaj pustí. Skúsenosti s pražskou O2 arénou (bývalou Sazka arénou) hovoria jasnou rečou – prevádzkovanie podobnej haly môže byť stratovým podnikom aj v podstatne väčšom a kultúrnejšom meste, ako je Bratislava.
.takže ako?
Ktorá z dvoch možností je teda lepšia? Pri všetkej našej nedôvere voči podnikom, v ktorých je Juraj Široký, sa domnievame, že ak je niektorý z uvažovaných projektov realistický, je to ten s prestavbou bratislavského Zimného štadióna. A domnievame sa tiež, že je v spoločnom záujme, aby sa realistický projekt okamžite začal realizovať.
Nie kvôli Slovanu (ktorý získa prenájom v dôstojnejšej hale). A ani nie kvôli Bratislavčanom (ktorí získajú slušný multifunkčný priestor). Kvôli všetkým tým, ktorí považujú usporiadanie MS v hokeji za užitočnú vec. Na dobré a užitočné veci je hodno prispieť z daní nás všetkých. Ale – budeme naďalej ostražití, aby sa zo spoločných peňazí neminulo priveľa.
Tento príbeh sa podozrivo podobá na všetky, v ktorých ide o spoločné peniaze a nespoločný záujem. Pretože hoci v prípade MS v hokeji je zjavný aj spoločný záujem, ten nespoločný nakoniec dominuje.
Spoločným záujmom je mať na Slovensku majstrovstvá sveta (sme poslednou krajinou z elitnej skupiny, ktorá záverečný turnaj neorganizovala). Spoločným záujmom je aj dôstojná hala v hlavnom meste, v ktorej by sa okrem vrcholového hokeja mohli konať aj veľké kultúrne akcie. Na tom sa zhodnú všetci.
Spoločným záujmom však nie je biznis, ktorý prestavba či výstavba haly prináša, a nie je ním ani sláva či voličské preferencie, ktorú si od toho či onoho riešenia sľubujú politici.
.čas a peniaze
Všetko sa začalo prihláškou na organizovanie hokejových MS. Keď Slovensko súťaž viacerých krajín a miest vyhralo, bola to sláva. Všetci – vedenie hokeja, jeho prezident, hlava štátu i fanúšikovia – sa usmievali. Málokoho vtedy zaujímalo ako, kde a za čie peniaze tu bude hala, ktorá vyhovie medzinárodným požiadavkám. Z daní krv netečie.
Potom prichádzali prvé návrhy. Bez začervenania, takmer hala-bala sa šermovalo miliardami, pozemkami, ich výmenami, búraním škôl a dokonca referendom. Nová hala na Kalinčiakovej mala stáť 4 miliardy, pričom sa v nej nemal hrať ligový hokej, a „ligový“ Zimný štadión mal naďalej stáť hneď vedľa. V tom čase sme v .týždni priniesli informáciu, že nová hala pre hokejové MS v Rige stála štvrtinu!
Keď štvormiliardová megalománia akosi neprešla, objavili sa iné dva návrhy – prestavba Zimného štadióna Ondreja Nepelu za 1,2 miliardy (v spolupráci mesta ako vlastníka štadióna a štátu) a výstavba športového komplexu v Petržalke za 7 miliárd (v spolupráci VÚC, mesta, Petržalky a súkromného investora).
Veci sa začali číriť – mesto Bratislava sa logicky postavilo za prestavbu svojho štadióna, ktorá je navyše lacnejšia a jednoduchšia, VÚC a Petržalka logicky presadzovali svoje územie a nový areál, ktorý je síce drahší, ale s účasťou súkromného investora.
Lenže čas bežal, a ten číril veci ešte viac – mesto si uvedomilo, že ak bude s definitívnym rozhodnutím váhať, nestihne ani prestavbu Zimného štadióna, a tak sa definitívne rozhodlo. VÚC a Petržalka si zasa uvedomili, že celý areál sa už stihnúť nedá, a navrhujú už len stavbu viacúčelovej haly za viac než dve miliardy.
.za a proti
Výhody prestavby Zimného štadióna sú zrejmé – rýchlosť, nižšia cena, miesto s geniom loci, na ktoré je hokejový fanúšik zvyknutý, jeho efektívne využitie aj po MS (celoročné využívanie haly na ligový hokej, po prestavbe možnosť jej použitia na kultúrne akcie), a tiež dostupnosť MHD (táto skutočnosť je mimoriadne dôležitá, ak nechceme stavať parkoviská pre desaťtisíc áut, využité len na niekoľko hodín zopár dní v týždni). Najväčšou nevýhodou sú niektoré stavebné obmedzenia (dané architektúrou súčasného štadióna), a pre širšiu verejnosť aj prepojenie projektu na Juraja Širokého. Rizikom je aj nárast pôvodnej ceny (pri vzťahu Širokého s Ficom je celkom ľahko predstaviteľné, že z našich daní pôjde nakoniec do celého projektu viac, než sa teraz plánuje – dôvody sa vždy nájdu.)
Výhodou projektu v Petržalke je zahraničný investor (hoci konkrétne meno z Fínska ešte nepadlo), stavebné možnosti „zelenej lúky“, menšie obmedzenia pre parkovanie a väčší pozemok. Nevýhodou je vyššia cena (pričom garancia investora nie je jasná), horšia prístupnosť, a najmä časová náročnosť. Otázne zostáva aj to, či sa do tohto projektu nejaký súkromný investor naozaj pustí. Skúsenosti s pražskou O2 arénou (bývalou Sazka arénou) hovoria jasnou rečou – prevádzkovanie podobnej haly môže byť stratovým podnikom aj v podstatne väčšom a kultúrnejšom meste, ako je Bratislava.
.takže ako?
Ktorá z dvoch možností je teda lepšia? Pri všetkej našej nedôvere voči podnikom, v ktorých je Juraj Široký, sa domnievame, že ak je niektorý z uvažovaných projektov realistický, je to ten s prestavbou bratislavského Zimného štadióna. A domnievame sa tiež, že je v spoločnom záujme, aby sa realistický projekt okamžite začal realizovať.
Nie kvôli Slovanu (ktorý získa prenájom v dôstojnejšej hale). A ani nie kvôli Bratislavčanom (ktorí získajú slušný multifunkčný priestor). Kvôli všetkým tým, ktorí považujú usporiadanie MS v hokeji za užitočnú vec. Na dobré a užitočné veci je hodno prispieť z daní nás všetkých. Ale – budeme naďalej ostražití, aby sa zo spoločných peňazí neminulo priveľa.
| Andrej Ďurkovský, primátor Bratislavy .je pre mesto výhodnejšia prestavba Zimného štadióna Ondreja Nepelu ako výstavba nového v Petržalke? Prestavba Zimného štadióna je najreálnejšia alternatíva, aby Bratislava o právo usporiadať MS úplne neprišla. Už niekoľko mesiacov pred kongresom IIHF v Rige v máji 2006 som zadal spracovanie územného plánu zóny Celomestské centrum Petržalka. Žiaľ, dlho bolo mesto v snahe zabezpečiť vhodnú lokalitu osamotené. Návrh na prestavbu existujúceho Zimného štadióna padol v júni, v čase, ktorý bol už kritický. Nemôžem pripustiť, aby Bratislava zostala bez šampionátu. Napočúvali sme sa dosť o rôznych utajených investoroch, nezverejnených staviteľoch arény v Petržalke, ktorí sú údajne schopní ju postaviť bez nároku na verejné prostriedky. Prestavba Zimného štadióna je reálna z časového hľadiska, je najlacnejšia, a má garantovaný prísľub zo strany HC Slovan ako kľúčového nájomcu arény, čo je pre celkový marketing projektu a jeho udržateľnosť aj po majstrovstvách nesmierne dôležité. .bude mesto využívať prestavaný štadión? Prestavba Zimného štadióna bude samozrejme projektovaná tak, aby sa aréna dala rýchlo využiť aj na ďalšie podujatia. Z hľadiska mestského marketingu a zvýšenia medzinárodnej konkurencieschopnosti mesto také zariadenie potrebuje. .je pre mesto výhodné budúce riešenie okolia Zimného štadióna v rámci Tehelného poľa, a. s.? Je výhodné, ak sa okolie Zimného štadióna vrátane nového parkovacieho domu a hotela vybuduje za súkromné peniaze, a mesto sa pritom nebude musieť zadlžovať. Zároveň je všade vo svete bežné, že prevádzku takejto arény zabezpečuje profesionálna firma, ktorá je oveľa prirodzenejším garantom, že aréna bude využívaná. |
Vladimír Bajan, predseda bratislavského VÚC .koľko by stál projekt v Petržalke? Ak odhliadneme od hotela, viacúčelová hala má rozpočet niečo vyše dvoch miliárd korún. .hovorilo sa o areáli v hodnote 7 miliárd. Halu a plochu na rozkorčuľovanie vieme urobiť samostatne, vzhľadom na čas. .celý projekt je ochotný zaplatiť súkromný investor? Model financovania je otvorený. Chcel som, aby sme to robili s mestom, to však podporilo prestavbu Zimného štadióna. Môj zámer preto je, že VÚC žiada o stavebné povolenie, potom vstúpi do projektu pozemkom, získa tým 40-percentný podiel, ktorý však pri dostavaní haly odpredáme investorovi. A on sa bude musieť starať o využitie haly tak, aby sa mu investícia vrátila. .vie zaplniť pravidelne veľkú halu bez toho, aby sa tam hral ligový hokej? Vie, má s tým skúsenosť. Od kultúry po šport. .kto je to? Investor z Fínska. .chce niečo od štátu? Nie. .ak teda fínsky investor dokáže halu dlhodobo manažovať bez podpory štátu či VÚC tak, že sa mu investícia vráti, prečo je to viazané na majstrovstvá sveta v hokeji? Nie je to viazané. Ale bol by to významne iný začiatok, než nejaký koncert. A boli by tam lepšie podmienky pre také významné podujatie, akým sú MS v hokeji. Chápem, že Zimný štadión treba rekonštruovať, ale nechápem, prečo by tam museli byť MS v hokeji. .vedeli by ste garantovať, že sa projekt v Petržalke stihne do konca roku 2010? Technologicky áno. .a inak? Lebo pre MS je to kľúčové. To by záležalo od prístupu úradov a rýchlosti povolení. |
| Maroš Krajči, generálny manažér Slovana: .prečo je prestavba Zimného štadióna dobrý projekt? V danom stave a čase je to jediný reálny projekt. To už nie je plán C alebo D, to už je posledný možný projekt. Ak chceme mať majstrovstvá sveta, tak jediná možnosť je prestavba štadióna Ondreja Nepelu. Na nič iné, väčšie, nie sú peniaze a najmä nič iné sa už nedá stihnúť. .koľko to bude stáť? Od 1,2 do 1,5 miliardy. Väčšinu z toho by mal financovať štát, niekoľko sto miliónov musí dať aj hlavné mesto. Mesto Bratislava tak bude vlastniť špičkovú mestskú halu, ktorá sa bude dať využiť okrem hokeja aj na veľa iných vecí, od koncertov po motokros. .s prestavbou súvisia aj ďalšie stavby. Aké sú nevyhnutné? Musíme mať tri ľadové plochy a hotel s kongresovou halou a VIP zázemím. Druhá plocha pôjde teda preč a postavia sa dve s kanadskými, menšími rozmermi. To celé okolo, ľadové plochy, parkoviská a hotel, bude vyžadovať investíciu okolo jednej miliardy od súkromného investora. Pôjde o spoločný podnik súkromnej spoločnosti a mesta, v pomere 60 ku 40, pričom mesto dáva pozemky a investor peniaze. |
| Dušan Fischer, projektant prestavby Zimného štadióna: .zimný štadión už stojí. Nakoľko to komplikuje prácu architekta? V niektorých veciach sa musíme prispôsobovať. Napríklad hľadiská majú daný sklon. Na druhej strane má Zimný štadión svoju bohatú históriu, a to je kapitál, ktorý sa nedá kúpiť. Je to genius loci a Slovan je veľmi silná značka. .ako bude hala po prestavbe vyzerať? Rozšírime pôdorysy, čím vznikne prstenec s obchodmi, bufetmi a toaletami. Namiesto súčasných stĺpov, ktoré bránia časti divákov vo výhľade, bude nová konštrukcia. Kapacita sa zvýši na 10 000 miest na sedenie, v prípade časti na státie na 11 000. A napríklad pri koncertoch to môže byť až 13 000 divákov. .dá sa to stihnúť do MS v hokeji 2011? Konzultovali sme to s viacerými dodávateľmi. Je to realizovateľné, pokiaľ sa začne stavať na jar 2009. |
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.