môj nepriateľ je veľký ironik. V tvári má takmer vždy pobavený výraz, nech poviem čokoľvek. Či na mňa šteká ako ostrieľaný raper, alebo zo seba súka akademické múdrosti, vždy pôsobí dojmom unavenej elegancie.žmúri. Akoby ma ani nevidel. Ale ja viem, že už začal. Dávno tu nebol a ja som žila dlho len medzi priateľmi. A zase stojíme zoči-voči, zaprášení, s rozbúchaným srdcom a pokrkvaným dekoltom, s vlasmi zlepenými a schyľuje sa k boju.
Až keď už sme takto proti sebe, ako pes a mačka, až vtedy si uvedomím, že môj nepriateľ nie je v skutočnosti ten vtipálek, na ktorého sa hrá. V skutočnosti je to cynik.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.