Na tribúne pri soche Imre Nagya neďaleko maďarského parlamentu sa tlačí malý fúzatý politik. Nadýchne sa a huláka. Zjavne rečník, nepotrebuje papier. Má vlastnú hlavu, plno nápadov a téma ho baví. Hovorí o nás, o Slovákoch. Veď si to prečítajte sami:
„Tí naši sprostí susedia na severe nič nevedia, veď sa len pozrite na tie ich, akože, dejiny. Vlastný štát nikdy nemali, kým im ho nedarovali Nemci. Keď odrátate cudziu šľachtu a tých dvoch Grékov z Byzancie, tak vlastne nemajú ani svätcov. No dobre, majú tú chuderku Zdenku, ale to je tak všetko. Dvojkríž ukradli zo znaku nám, trikolóru Rusom alebo Francúzom, veď je to napokon jedno. Čo majú vlastné?
To nie je národ, to je obyčajný prostácky ľud, čo potrebuje pána, nech tu žijú tisíc aj päťtisíc rokov, tak je to! Veď sa len pozrite na tú ich vládu, na tých podarených ministrov: žrať aj piť pansky vedia, ale to je tak všetko. Poslúchajú a pochodujú, ako káže ten ich Róbertko s červenou kravatou a ešte červenším pohľadom.“
Prúd slov, nie a nie ho zastaviť. Na hlave mu navrela žila, hlas sa niesol až do bočných uličiek. Ľudia sa bavili. Tí s horthyovskými symbolmi, ale aj prítomní novinári.
Ako by ste reagovali? Má človek zostať potichu a fúzača ignorovať? Ten politik má síce smiešny fúzik, aký poznáme už len zo starých fotiek, ale jeho popularita sa drží pomerne vysoko a hovorí sa o nejakom kresle vo vláde či v parlamente. Čo robiť? Vnútri vrie krv, hnev, ale zároveň je jasné, že treba konať racionálne, aby reakcia neprovokovala. Čo teraz? Radšej odísť a schladiť to jedným pivom v neďalekej krčme.
Aby bola irónia dovŕšená, prichádzajú správy z novín, takých bulvárnych. Nejaká pornografia, fotka nadutého fúzača, z ktorého mítingu som práve odišiel, nejakí herci a ešte Tamás Deutsch. A list po slovensky – tie noviny sa rozhodli pozvať nášho prezidenta. Vraj aby vedel, akí sú mierumilovní a že aj oni vedia, ako sa robí guláš! Niežeby náš prezident stál za reč, ale čo je to za absurdnosť? Sú to oni, kto uráža nás, naše symboly a oni hrajú mierumilovných? Kto už tomu má rozumieť?
A teraz pravdu: žiadny takýto politik v maďarskej vláde ani v maďarskej opozícii nie je. Dvojkríž, prezidenta či našich svätcov nám z Maďarov nikto neuráža. To len my robíme...
„Tí naši sprostí susedia na severe nič nevedia, veď sa len pozrite na tie ich, akože, dejiny. Vlastný štát nikdy nemali, kým im ho nedarovali Nemci. Keď odrátate cudziu šľachtu a tých dvoch Grékov z Byzancie, tak vlastne nemajú ani svätcov. No dobre, majú tú chuderku Zdenku, ale to je tak všetko. Dvojkríž ukradli zo znaku nám, trikolóru Rusom alebo Francúzom, veď je to napokon jedno. Čo majú vlastné?
To nie je národ, to je obyčajný prostácky ľud, čo potrebuje pána, nech tu žijú tisíc aj päťtisíc rokov, tak je to! Veď sa len pozrite na tú ich vládu, na tých podarených ministrov: žrať aj piť pansky vedia, ale to je tak všetko. Poslúchajú a pochodujú, ako káže ten ich Róbertko s červenou kravatou a ešte červenším pohľadom.“
Prúd slov, nie a nie ho zastaviť. Na hlave mu navrela žila, hlas sa niesol až do bočných uličiek. Ľudia sa bavili. Tí s horthyovskými symbolmi, ale aj prítomní novinári.
Ako by ste reagovali? Má človek zostať potichu a fúzača ignorovať? Ten politik má síce smiešny fúzik, aký poznáme už len zo starých fotiek, ale jeho popularita sa drží pomerne vysoko a hovorí sa o nejakom kresle vo vláde či v parlamente. Čo robiť? Vnútri vrie krv, hnev, ale zároveň je jasné, že treba konať racionálne, aby reakcia neprovokovala. Čo teraz? Radšej odísť a schladiť to jedným pivom v neďalekej krčme.
Aby bola irónia dovŕšená, prichádzajú správy z novín, takých bulvárnych. Nejaká pornografia, fotka nadutého fúzača, z ktorého mítingu som práve odišiel, nejakí herci a ešte Tamás Deutsch. A list po slovensky – tie noviny sa rozhodli pozvať nášho prezidenta. Vraj aby vedel, akí sú mierumilovní a že aj oni vedia, ako sa robí guláš! Niežeby náš prezident stál za reč, ale čo je to za absurdnosť? Sú to oni, kto uráža nás, naše symboly a oni hrajú mierumilovných? Kto už tomu má rozumieť?
A teraz pravdu: žiadny takýto politik v maďarskej vláde ani v maďarskej opozícii nie je. Dvojkríž, prezidenta či našich svätcov nám z Maďarov nikto neuráža. To len my robíme...
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.