Ak existuje téma, na ktorú pasuje novinárske klišé o „horúcej jeseni“, tak sú to slovensko-maďarské vzťahy za Ficovej vlády. Ony sú vyložene zlé i na jar, v lete a zime, avšak po nástupe SNS do koalície, po Hedvige a po škandále na summite V-4 (jeseň 2006),
Maďarskej garde a deklarácii o Benešovi (jeseň 2007), je to opäť začiatok parlamentnej sezóny, keď plamene šľahajú do neba.
Príznačné je, že nová várka sporov je takmer bez reálneho obsahu. Výnimkou, veľmi čiastočnou, sú azda učebnice vlastivedy a dejepisu, čo znetvoril Ján Mikolaj do podoby, ktorá je dokonalou ukážkou toho, prečo je nacionalista v rezorte školstva problém z princípu. Problém je však zdramatizovaný, keďže je veľmi pravdepodobné, že v mene integračných ambícií Smeru (PES) sa učebnice vrátia do civilizovaného stavu a jediný, kto si tento incident odskáče, bude daňový poplatník, ktorý druhú edíciu vlastivedy zaplatí.
Maďarské prípony na slovenských miestopisných názvoch sú absurdné a trápne, ale nie je to oklieštenie práv takého kalibru, aby Maďari vyhlasovali akýsi stav „menšinovej núdze“ a zapriahali rumunského autonomistu Tókésa do útoku v Európskom parlamente. Naozaj nie.
Faktom tiež je, že oficiálna Budapešť nemá veľký záujem na zlepšení či normalizácii vzťahov. To sa však pri zvieracích zvukoch, ktorými otravuje vzduch prominentný člen slovenskej vládnej zostavy, dá pochopiť. Maďarská diplomacia mala k dispozícii aj jemnejšie metódy, ako predvolanie veľvyslanca, ak chcela Bratislave vyjadriť znepokojenie nad učebnicami či delením dotácií. Existuje napríklad „veľká“ zmluva o priateľstve a spolupráci s pracovnými komisiami, neustali ani kontakty na nižšej úrovni. Ale Slota je silný tromf. Áno, z Budapešti vec vyzerá aj takto: Jeden člen vládnej koalície (predseda strany, nie hocikto) z tvrdého a „racionálneho“ kalkulu, ktorým je udržanie pozície SNS na politickej scéne, sa raz za dva týždne opije, postaví sa na sud a slovníkom, ktorý nemá obdoby v Európe (kam sa hrabú Haider či Le Pen), hanobí a uráža celý maďarský národ. Ako by potom mohol Gyurcsány, zavalený existenčnými problémami, ustáť pred nacionálnou opozíciou, že sa v tejto ponižujúcej scenérii vyberie na pozvanie Fica do Bratislavy a vyfajčí s ním fajku mieru, akoby nič? Nesmie sa zabúdať ani na to, že Maďari pred rokom zmrazili stretávanie sa na najvyššej úrovni ani nie pre Slotu, ale pre „Benešovu“ deklaráciu (až neskôr si uvedomili, že keby trvali na jej zrušení, tak kontakty by pauzovali do súdneho dňa).
Namiesto toho, aby Fico triezvo vyhodnotil túto situáciu vrátane faktu, že Gyurcsány má na domácej scéne stokrát zložitejšiu pozíciu ako on (menšinová vláda, historicky najnižšie preferencie, osobná nedôveryhodnosť, a teraz ešte úder krízy, pre nezdravú maďarskú ekonomiku omnoho vážnejší), vytvára absurdné konfliktné plochy, aby preniesol zodpovednosť na Budapešť či SMK. Celá Maďarská garda, Karpatské fórum či Csákyho „autonómia“ zo stretnutia s Tókésom sú zástupné témy, ktoré nemajú obsah. Jednak nesúvisia s činnosťou maďarskej vlády (dokonca ani Mlynky nie, na ktoré Budapešť dala peniaze), jednak Slovensku neškodia, ani ho neohrozujú.
Nešťastím je čosi iné – umelé „agendy“, okrídlené autoritou premiéra, rozdúchavajú pod Tatrami hystériu a zakladajú nové konflikty
Maďarskej garde a deklarácii o Benešovi (jeseň 2007), je to opäť začiatok parlamentnej sezóny, keď plamene šľahajú do neba.
Príznačné je, že nová várka sporov je takmer bez reálneho obsahu. Výnimkou, veľmi čiastočnou, sú azda učebnice vlastivedy a dejepisu, čo znetvoril Ján Mikolaj do podoby, ktorá je dokonalou ukážkou toho, prečo je nacionalista v rezorte školstva problém z princípu. Problém je však zdramatizovaný, keďže je veľmi pravdepodobné, že v mene integračných ambícií Smeru (PES) sa učebnice vrátia do civilizovaného stavu a jediný, kto si tento incident odskáče, bude daňový poplatník, ktorý druhú edíciu vlastivedy zaplatí.
Maďarské prípony na slovenských miestopisných názvoch sú absurdné a trápne, ale nie je to oklieštenie práv takého kalibru, aby Maďari vyhlasovali akýsi stav „menšinovej núdze“ a zapriahali rumunského autonomistu Tókésa do útoku v Európskom parlamente. Naozaj nie.
Faktom tiež je, že oficiálna Budapešť nemá veľký záujem na zlepšení či normalizácii vzťahov. To sa však pri zvieracích zvukoch, ktorými otravuje vzduch prominentný člen slovenskej vládnej zostavy, dá pochopiť. Maďarská diplomacia mala k dispozícii aj jemnejšie metódy, ako predvolanie veľvyslanca, ak chcela Bratislave vyjadriť znepokojenie nad učebnicami či delením dotácií. Existuje napríklad „veľká“ zmluva o priateľstve a spolupráci s pracovnými komisiami, neustali ani kontakty na nižšej úrovni. Ale Slota je silný tromf. Áno, z Budapešti vec vyzerá aj takto: Jeden člen vládnej koalície (predseda strany, nie hocikto) z tvrdého a „racionálneho“ kalkulu, ktorým je udržanie pozície SNS na politickej scéne, sa raz za dva týždne opije, postaví sa na sud a slovníkom, ktorý nemá obdoby v Európe (kam sa hrabú Haider či Le Pen), hanobí a uráža celý maďarský národ. Ako by potom mohol Gyurcsány, zavalený existenčnými problémami, ustáť pred nacionálnou opozíciou, že sa v tejto ponižujúcej scenérii vyberie na pozvanie Fica do Bratislavy a vyfajčí s ním fajku mieru, akoby nič? Nesmie sa zabúdať ani na to, že Maďari pred rokom zmrazili stretávanie sa na najvyššej úrovni ani nie pre Slotu, ale pre „Benešovu“ deklaráciu (až neskôr si uvedomili, že keby trvali na jej zrušení, tak kontakty by pauzovali do súdneho dňa).
Namiesto toho, aby Fico triezvo vyhodnotil túto situáciu vrátane faktu, že Gyurcsány má na domácej scéne stokrát zložitejšiu pozíciu ako on (menšinová vláda, historicky najnižšie preferencie, osobná nedôveryhodnosť, a teraz ešte úder krízy, pre nezdravú maďarskú ekonomiku omnoho vážnejší), vytvára absurdné konfliktné plochy, aby preniesol zodpovednosť na Budapešť či SMK. Celá Maďarská garda, Karpatské fórum či Csákyho „autonómia“ zo stretnutia s Tókésom sú zástupné témy, ktoré nemajú obsah. Jednak nesúvisia s činnosťou maďarskej vlády (dokonca ani Mlynky nie, na ktoré Budapešť dala peniaze), jednak Slovensku neškodia, ani ho neohrozujú.
Nešťastím je čosi iné – umelé „agendy“, okrídlené autoritou premiéra, rozdúchavajú pod Tatrami hystériu a zakladajú nové konflikty
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.