vstupom do koalície so Smerom a s SNS sa z Bélu Bugára a jeho súkmeňovcov v Moste-Híd stali v očiach časti verejnosti zradcovia. Pre samotného Bugára to bol úder, ktorý zabolel, ale nebolo to po prvýkrát. Kruto a dôkladne ho fackovali už dávnejšie z Budapešti i z SMK za fakt, že svoju stranu v roku 2009 nezaložil na čisto maďarskom princípe. V očiach orbánovcov sa tým, že stranu založil so Slovákmi, dopustil čohosi ako velezrady alebo znesvätenia maďarskej veci. Ale tí, ktorí už mali dosť slovensko-maďarských sporov a animozít, mu tlieskali. Aj na slovenskej, aj na maďarskej strane.

„Povolebné prieskumy ukazujú iba na pokles percent pri Sieti, Most si svoju základňu drží.“

Vo svete, kde nacionalistická emócia neslabne, skôr rastie, bol a je Bugárov projekt stále ešte absolútny unikát. Starnúceho 58-ročného politika musel celý experiment stáť mnoho síl. Nebolo by pre neho jednoduchšie prijať finančné injekcie z Budapešti a zamerať svoju kampaň len na slovenských Maďarov? Nebolo by výhodnejšie vopred verejne deklarovať, že hodnotovo sa Most nijako nevymedzuje a cieľom etnickej strany je iba silou svojich percent vybojovať čo najviac pre Maďarov? To Béla Bugár odmietol. Opovážil sa definovať Most ako ľudovú pravicu. Ustál istotu zabuchnutých dverí v Budapešti aj tlak súkmeňovcov z SMK, ktorým sa dvere médií i štátnych úradov v Budapešti ochotne otvárali.

Béla Bugár ustál aj mnoho názorových rozporov azda s najvplyvnejším biznismenom z maďarsko-slovenských kruhov, šéfom Slovnaftu Oszkárom Világim. „Chceme presvedčiť aj ľudí zo Spiša alebo Dolného Kubína, že Maďari nejedia na raňajky Slovákov, že sa tu dá pokojne žiť. Verím tomu, že ani oni nechcú napätie. To, že sa nájdu na obidvoch stranách hlupáci, ktorí niektoré témy zneužijú na vytĺkanie politického kapitálu, je bohužiaľ tak. Chceme im postaviť hrádzu,“ povedal Bugár pre .týždeň krátko po založení svojho Mosta.

Hrádzu naozaj postavil. A často pritom prekročil rubikon. Naposledy pred pár mesiacmi. Vidieť predsedu Mosta v objatí so šéfom SNS hrkútajúc si o rokovacom poriadku v Národnej rade vás síce môže naštvať a opäť pripomenúť rétoriku o zradcovi.

No ak si zaspomíname na nedávne roky, počas ktorých predseda nacionalistickej SNS Ján Slota chcel sadnúť „do tankoch“, vzťah Bugára s Dankom to stavia do iného svetla. Možno k upokojeniu slovensko-maďarských vzťahov prispela aj zhoda Viktora Orbána s Robertom Ficom na spoločnom postoji proti utečencom a Európskej únii. Ale Bugár má na relatívne harmonickom spolužití s maďarskou menšinou leví podiel. Funguje to a je to stále užitočné, aspoň na prvý pohľad. Ale nad mnohými ďalšími priepasťami sa Most neudržal na lane. A uškodil tým aj Maďarom, aj Slovákom.

po kolená v bahne

Béla Bugár sa od roku 1990, keď začínal v maďarskom kresťanskodemokratickom hnutí, profiloval sa ako hodnotový politik, ktorý sa drží bokom od cynického kšeftovania pod rúškom zastupovania voličov.

„Jedna vec je koaličná zmluva, druhá vec je vnútorný mravný zákon. A tomu akoby už unavený Bugár nevládal načúvať.“

Napriek tomu sa infekcia moci a peňazí dostala do Mosta pomerne skoro. Príkladom je tajná voľba generálneho prokurátora z decembra 2010, keď sa napriek dohode koalície nepodarilo zvoliť do funkcie Jozefa Čentéša. Štyria koaliční poslanci zradili. A v kuloároch sa šepkalo o zástupcoch Mosta. Jedným z nich bol údajne poslanec, košický krajský šéf strany a starosta obce Veľké Raškovce Elemér Jakab.

Matúš Zajac12. jún 2010, Bratislava: Veselý Béla Bugár, predseda Mosta-Híd, oslavuje so spolustraníkmi premiérové voľby svojej strany. Po oznámení volebných výsledkov ho spolustraníci dokonca vyhadzovali do vzduchu. Spolu s predsedom sa po jeho ľavici raduje aj Zsolt Simon, dlhodobo druhý najsilnejší politik v strane.

Jakab bol akousi predzvesťou toho, ako sa to v Moste môže vyvinúť. Popri výkone funkcií rozbehol Jakab súkromné biznisy (firma EMI) a v Košiciach si porozumel s miestnymi poslancami Smeru (v roku 2010 išli spoločne do komunálnych volieb). Jakab tiež údajne zradil koalíciu pri voľbe nového generálneho prokurátora, bol to podľa rôznych indícií on, kto volil Dobroslava Trnku. A nakoniec sa pupočnou šnúrou spojil s oligarchami. Jakabovi silní priatelia boli podľa informácií týždenníka Trend usadení v štátnej akciovke Transpetrol. Tam dlho „velil“ Štefan Czucz, človek spomínaný aj v spise Gorila. Dodnes je to človek so silným politickým vplyvom, ktorý zrejme pramení aj zo vzťahu s Bugárom. Naopak, vzťahy medzi Bugárom a Világim sú už skôr konfliktné. Pre .týždeň to povedali viacerí ľudia z tohto prostredia.

Ale bol to práve Világi, ktorý krátko po marcových voľbách v blogu pre Hospodárske noviny napísal, že „pravicový blok neexistuje“ a naznačil, že Most-Híd nemá váhať so vstupom do svorky so Smerom, SNS a Sieťou. Stalo sa. Vstup do vlády dokonale zviditeľnil proces vzďaľovania sa strany od hodnotovej politiky.

faktor Žitňanská