Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Liberté, egalité, laïcité?

.dalibor Roháč .časopis .týždeň v ekonomike

Minulý týždeň kolovali svetovými médiami fotografie z pláže francúzskeho Nice, kde zahalenú moslimskú ženu pokutovali sumou 11 eur za porušenie miestneho zákazu nosenia islamského plážového odevu, tzv. burkín.

Liberté, egalité, laïcité?

islamofóbovia majú zo zákazu určite radosť. Opatrenie je však kontraproduktívne. Bezpečnostné opodstatnenie nemá nijaké. Ani integrácii moslimských komunít to nepomôže. Naopak, po minulom týždni si nejedna moslimská žena návštevu verejnej pláže dvakrát rozmyslí. Mimochodom, niektorí si spomenú, že burkiny mala v roku 2011 oblečené na pláži Bondi v Sydney aj slávna autorka kuchárskych kníh Nigella Lawson. Ešte šťastie, že to neskúsila na Azúrovom pobreží.

Kým však preskočíme k zdanlivo nevyhnutnému záveru, že francúzsky princíp „laïcité“ – čiže striktného oddelenia verejného a náboženského života – je prezlečenou protimoslimskou bigotnosťou, uvážme zložitejší príklad. Viacero európskych krajín vrátane Francúzska zakazuje verejné nosenie odevov, ktoré zakrývajú tvár – v moslimskom kontexte najčastejšie nikáby a burky.

„Európskym moslimom nemôže ľavica urobiť horšiu službu, než to, že sa na nich bude pozerať ako na novodobých následníkov proletariátu.“

Odmysliac si bezpečnostné riziká úplnej anonymity, niet pochýb o tom, že tieto odevy, spájané s radikálnymi verziami islamu, ženu dehumanizujú.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite