Keď je krv hustejšia

od ľudí, pochádzajúcich z Turecka, ktorí už dlho v Nemecku žijú, očakávame, že vyvinú vysokú mieru lojality k našej krajine,“ vyhlásila minulý týždeň spolková kancelárka Angela Merkel. „Za to sa pokúsime mať pre ich priania otvorené ucho a pochopenie.“

Nemecká kancelárka tieto slová nevyslovila len tak vo vzduchoprázdne. Od pokusu o štátny prevrat v Turecku v polovici júla sú vzťahy medzi Ankarou a Berlínom napäté. Vzhľadom na autoritatívny kurz tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana neboli bezproblémové ani predtým. Predmetom výmeny názorov na diplomatickej úrovni sa na jar stala dokonca politická satira v nemeckej televízii!

„S Tureckom pod vedením prezidenta Erdogana musí Spolková republika voľky-nevoľky vychádzať.“

Lenže od pokusu o vojenský puč sa už nikto nesmeje. Situácia sa ešte viac zhoršila. Nejde len o masové zatýkanie v Turecku či flirtovanie s návratom k trestu smrti, čo v Európe, prirodzene, naráža na odpor. Vzájomné vzťahy zaťažuje dohoda o utečencoch, budúcnosť vízovej povinnosti pre Turkov, či vôbec per­spektíva členstva ich krajiny v EÚ. No zatiaľ, čo sa diplomati sporia o tieto veľké témy, v úzadí zostáva jeden obrovský „slon v miestnosti“. Sú ním turecké menšiny v západnej Európe. V Nemecku žijú približne tri milióny ľudí s tureckými koreňmi. Diplomatické spory medzi obidvoma krajinami ich stavajú do zvláštnej polohy: Priklonia sa sympatie tých­to ľudí skôr k starej alebo novej vlasti? Ukážu sa ako silnejšie pokrvné, národné, náboženské či kultúrne väzby, alebo príťažlivosť nemeckej prosperity, poriadku a slobody? A treba si vôbec medzi tým vyberať v štýle „buď, alebo“?

spravodajská represia

Niektorí Nemci v internetových diskusiách vyjadrujú obavy, že časť Turkov by mohla v Spolkovej republike pôsobiť dokonca ako piata kolóna Ankary. Reagujú tak na správy v nemeckých médiách, ktoré u nás takmer nerezonujú. Zlomovou udalosťou bola v tomto zmysle demonštrácia Turkov v Kolíne nad Rýnom, kde na konci júla asi 40-tisíc ľudí manifestovalo oficiálne svoj nesúhlas s pokusom o prevrat. V skutočnosti bolo podujatie interpretované najmä ako podporná akcia pre Erdoganov režim od Turkov žijúcich v Nemecku. Spolkový ústavný súd pred podujatím zakázal teleprenos príhovoru tureckej hlavy štátu, čo opäť viedlo k rozhorčeným protestom z Ankary. Lenže domorodých Nemcov viac zaskočilo vidieť v médiách fotky s Kolínskym dómom v pozadí a červené more tureckých vlajok v popredí. Navodzovalo to otázku, komu sú vlastne Nemci tureckého pôvodu lojálni. Či si vážia nemeckú demokraciu. A ako by sa zachovali, keby sa Nemecko a Turecko ocitli v priamej konfrontácii.

Denník Die Welt nedávno priniesol správu, že Ankara má v Spolkovej republike asi šesťtisíc informátorov, ktorí majú pracovať pre tureckú spravodajskú službu MIT.