Dvadsaťštyri hodín v Istanbule. Na mail mi stále chodia akciové ponuky od leteckých spoločností. Keď som zbadala letenky do Istanbulu za 288 korún aj s poplatkami, bez rozmýšľania som dve len tak zabukovala.
A tak som sa z koncertného bláznovstva ocitla na rozhraní Európy a Ázie, v zvláštnom, gigantickom a rôznorodom Istanbule. Nikdy v živote som nevidela väčšie mesto, čo sa týka rozlohy. Tretie najväčšie na svete. Ďalšou raritkou je, že leží na dvoch kontinentoch, takže keď sa vyvážate taxíkom po zaujímavostiach, chodíte z Európy do Ázie hore-dolu, až ani neviete, kde práve ste. Spoza každého rohu vytŕčajú vežičky mešít ako v nejakej arabskej rozprávke.
Ázia a Európa sa tu neuveriteľne miešajú. Osobne som dúfala, že mesto bude viac ázijské ako európske. Sú tu naleštené ulice s butikmi, drahé autá a semafory, ale spôsob jazdy je ázijský, aj spôsob jednania sa a nakupovania. Pred domami v starej štvrti posedávajú ľudia a popíjajú typický čierny turecký čaj v sklenených pohárikoch, ktoré vyzerajú ako malé vázičky. Skoro všetky ženy majú na hlavách lesklé šatky, vzadu čímsi vypchaté, aby mali šišaté hlavy. Veľká časť žien je podľa moslimských tradícií úplne zahalená. Muži si čítajú noviny na lavičkách, sŕkajú čaj a pozorujú ľudí. Toto je typická ázijská činnosť, ktorú mám tak hrozne rada. Verejné spoločenské ničnerobenie. Najväčší krytý bazár na svete. Až 4 000 obchodov pod jednou strechou. Koreniny, farby, látky, zlato, obrazy, otravní idioti a milí tureckí dedkovia. Malé kaviarničky ako oázy pokoja v nákupnom šialenstve. Kiež by sme mali takéto nákupné centrá namiesto tých sklenených neosobných oháv. Na každom rohu rozvoniavajú obrie jedlé gaštany, ktoré sa ledva zmestia do úst. Večer v modernej európskej štvrti. Ulice plné reštaurácií a krčiem. Sú skoro také krásne ako v Káthmandú. Taká tá teplá drevená atmosféra, ktorá už je na Západe nahradená sofistikovanými plastovými stoličkami a kúlovým interiérom bez duše. Ak sa bojíte ísť do Ázie, lebo si myslite, že to bude prisilná káva, tak si skúste Istanbul. Istú ázijskú príchuť to má. A za 288 korún – no nekúp to...
A tak som sa z koncertného bláznovstva ocitla na rozhraní Európy a Ázie, v zvláštnom, gigantickom a rôznorodom Istanbule. Nikdy v živote som nevidela väčšie mesto, čo sa týka rozlohy. Tretie najväčšie na svete. Ďalšou raritkou je, že leží na dvoch kontinentoch, takže keď sa vyvážate taxíkom po zaujímavostiach, chodíte z Európy do Ázie hore-dolu, až ani neviete, kde práve ste. Spoza každého rohu vytŕčajú vežičky mešít ako v nejakej arabskej rozprávke.
Ázia a Európa sa tu neuveriteľne miešajú. Osobne som dúfala, že mesto bude viac ázijské ako európske. Sú tu naleštené ulice s butikmi, drahé autá a semafory, ale spôsob jazdy je ázijský, aj spôsob jednania sa a nakupovania. Pred domami v starej štvrti posedávajú ľudia a popíjajú typický čierny turecký čaj v sklenených pohárikoch, ktoré vyzerajú ako malé vázičky. Skoro všetky ženy majú na hlavách lesklé šatky, vzadu čímsi vypchaté, aby mali šišaté hlavy. Veľká časť žien je podľa moslimských tradícií úplne zahalená. Muži si čítajú noviny na lavičkách, sŕkajú čaj a pozorujú ľudí. Toto je typická ázijská činnosť, ktorú mám tak hrozne rada. Verejné spoločenské ničnerobenie. Najväčší krytý bazár na svete. Až 4 000 obchodov pod jednou strechou. Koreniny, farby, látky, zlato, obrazy, otravní idioti a milí tureckí dedkovia. Malé kaviarničky ako oázy pokoja v nákupnom šialenstve. Kiež by sme mali takéto nákupné centrá namiesto tých sklenených neosobných oháv. Na každom rohu rozvoniavajú obrie jedlé gaštany, ktoré sa ledva zmestia do úst. Večer v modernej európskej štvrti. Ulice plné reštaurácií a krčiem. Sú skoro také krásne ako v Káthmandú. Taká tá teplá drevená atmosféra, ktorá už je na Západe nahradená sofistikovanými plastovými stoličkami a kúlovým interiérom bez duše. Ak sa bojíte ísť do Ázie, lebo si myslite, že to bude prisilná káva, tak si skúste Istanbul. Istú ázijskú príchuť to má. A za 288 korún – no nekúp to...
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.