v augustový večer som sa so skupinkou šestnástich nadšencov undergroundového umenia ocitol pred ružinovským panelákom v očakávaní niečoho veľkého. Zamračené staré panie v oknách a na balkónoch zase čakali, kým príde nevyhnutný hluk, ktorý im prekážal už aj minulý rok.
A on prišiel. Hra ¿Mi casa? bola nefalšovaným špinavým punkom v malom byte, kde sa v štyroch miestnostiach odohrávali nešťastné príbehy jednej rodiny. Dve dievčatá, ktoré sa snažili žiť aj napriek všetkému, čo sa okolo nich dialo. Zamĺknutý chalan s večne sklopenými očami, ktorý väčšinu času presedel na rohu postele.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.