Prvý dojem je úchvatný.
Ak sa náhodou ocitnete pod zámkom Bran, ktorý vybudovali teutónski rytieri na kopci neďaleko sedmohradského mesta Brašov, a máte to šťastie, že je práve treskúca zima, zrejme si aj vy pomyslíte na grófa, ktorý zvykne v noci vstávať za škrípania pántov z pohodlnej rakvy určenej primárne pre nebožtíkov. Čo ak...?
Neskôr sa však rozhliadnete a do reality 21. storočia precitnete najmä vďaka stánkom s draculovskými suvenírmi: maskami, šálmi, čiapkami, ale aj výraznými očnými zubami. Čiperní umelohmotní gýčovití upíri sú tu odrazu všade. A plesajú. Vitajte v EÚ!
Upíra Draculu „vyrobil“ britský spisovateľ Bram Stoker, ktorý pritom chcel pôvodne svojho románového hrdinu situovať do karpatských oblastí obývaných Maďarmi. Potom si to však akosi rozmyslel. Nesedí celkom už prvý mýtus o draculovskom zámku Bran. Inkriminovaný knieža Vlad Tepeş na ňom totiž strávil iba jednu noc svojho pohnutého života. Väznil ho tu Matej Korvín, jeho švagor.
Legendami opradený Tepeş, ktorý naháňal hrôzu Turkom, ale aj zradným, s Turkami kolaborujúcim súkmeňovcom, vládol valašskému kráľovstvu v 15. storočí. Detstvo strávil na sultánovom dvore, čo ho iba utvrdilo v protitureckom a protimoslimskom postoji. Jeho otec Vlad II. bol za boje proti Turkom vyznamenaný kráľom Žigmundom a dostal odznak draka (dracul), čo v rumunskom stredovekom názvosloví znamená aj čert. Meno sa dedilo z otca na dvoch synov, takže jeden z nich sa volal Vlad Dracul, syn draka. Celý život úspešne bojoval proti Turkom a preslávilo ho v roku 1462 tzv. Dunajské ťaženie, keď ich na hlavu porazil a získal povesť neohrozeného stratéga.
Čo iné, ak nie legenda o krvilačnom a ukrutnom grófovi Vladovi Tepeşovi, ktorý zvykol sultánových poslov naraziť na tupé koly, pribiť im turbany na hlavu klincami či (v lepšom prípade) im vyrezať jazyk, pritiahne dnes pozornosť sveta? Žiaľ, milión turistov ročne spravilo dnes z okolia zámku Bran akýsi Draculaland. Okrem toho Bran, ktorý patril kráľovnej Márii, je dnes v rukách cudzincov, jej potomkov, čo hrdí miestni nevedia odpustiť. V podhradí kolujú legendy, podľa ktorých sa oň zaujímal aj ruský miliardár Abramovič, majiteľ 1. FC Chelsea. Tieto legendy sú však podistým zlomyseľné, pretože rumunské ministerstvo kultúry vyhlásilo, že zámok nie je na predaj ani za rekordnú sumu štvrť miliardy dolárov. A ak by aj bol, má naň rumunský štát predkupné právo.
Historicky o niečo opodstatnenejší je draculovský mýtus v inom sedmohradskom meste, čarokrásnej Sighisoare, zapísanej na zoznam UNESCO. Tu sa totiž slávny gróf narodil a jeho rodný dom obletujú výpravy masových turistov s digitálnymi fotoaparátmi. Ostáva dodať, že jeho sídelným mestom bolo Targovişte a najmä veža Chingia, do ktorej vedie sto schodov.
.andrej Bán
Ak sa náhodou ocitnete pod zámkom Bran, ktorý vybudovali teutónski rytieri na kopci neďaleko sedmohradského mesta Brašov, a máte to šťastie, že je práve treskúca zima, zrejme si aj vy pomyslíte na grófa, ktorý zvykne v noci vstávať za škrípania pántov z pohodlnej rakvy určenej primárne pre nebožtíkov. Čo ak...?
Neskôr sa však rozhliadnete a do reality 21. storočia precitnete najmä vďaka stánkom s draculovskými suvenírmi: maskami, šálmi, čiapkami, ale aj výraznými očnými zubami. Čiperní umelohmotní gýčovití upíri sú tu odrazu všade. A plesajú. Vitajte v EÚ!
Upíra Draculu „vyrobil“ britský spisovateľ Bram Stoker, ktorý pritom chcel pôvodne svojho románového hrdinu situovať do karpatských oblastí obývaných Maďarmi. Potom si to však akosi rozmyslel. Nesedí celkom už prvý mýtus o draculovskom zámku Bran. Inkriminovaný knieža Vlad Tepeş na ňom totiž strávil iba jednu noc svojho pohnutého života. Väznil ho tu Matej Korvín, jeho švagor.
Legendami opradený Tepeş, ktorý naháňal hrôzu Turkom, ale aj zradným, s Turkami kolaborujúcim súkmeňovcom, vládol valašskému kráľovstvu v 15. storočí. Detstvo strávil na sultánovom dvore, čo ho iba utvrdilo v protitureckom a protimoslimskom postoji. Jeho otec Vlad II. bol za boje proti Turkom vyznamenaný kráľom Žigmundom a dostal odznak draka (dracul), čo v rumunskom stredovekom názvosloví znamená aj čert. Meno sa dedilo z otca na dvoch synov, takže jeden z nich sa volal Vlad Dracul, syn draka. Celý život úspešne bojoval proti Turkom a preslávilo ho v roku 1462 tzv. Dunajské ťaženie, keď ich na hlavu porazil a získal povesť neohrozeného stratéga.
Čo iné, ak nie legenda o krvilačnom a ukrutnom grófovi Vladovi Tepeşovi, ktorý zvykol sultánových poslov naraziť na tupé koly, pribiť im turbany na hlavu klincami či (v lepšom prípade) im vyrezať jazyk, pritiahne dnes pozornosť sveta? Žiaľ, milión turistov ročne spravilo dnes z okolia zámku Bran akýsi Draculaland. Okrem toho Bran, ktorý patril kráľovnej Márii, je dnes v rukách cudzincov, jej potomkov, čo hrdí miestni nevedia odpustiť. V podhradí kolujú legendy, podľa ktorých sa oň zaujímal aj ruský miliardár Abramovič, majiteľ 1. FC Chelsea. Tieto legendy sú však podistým zlomyseľné, pretože rumunské ministerstvo kultúry vyhlásilo, že zámok nie je na predaj ani za rekordnú sumu štvrť miliardy dolárov. A ak by aj bol, má naň rumunský štát predkupné právo.
Historicky o niečo opodstatnenejší je draculovský mýtus v inom sedmohradskom meste, čarokrásnej Sighisoare, zapísanej na zoznam UNESCO. Tu sa totiž slávny gróf narodil a jeho rodný dom obletujú výpravy masových turistov s digitálnymi fotoaparátmi. Ostáva dodať, že jeho sídelným mestom bolo Targovişte a najmä veža Chingia, do ktorej vedie sto schodov.
.andrej Bán
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.