Do poslednej chvíle utajovaný rozpočet veľmi silno naznačuje, že súčasná vláda veru nie je dobrým spoločníkom do zlého počasia. Obrovské riziká takmer ignoruje a robí krajinu zraniteľnejšou v neistých časoch, ktoré prichádzajú.
Základný problém tohto rozpočtu verejných financií spočíva v tom, že sa spolieha na dobrý vývoj tam, kde všetci naokolo očakávajú výrazné zhoršenie. Globálna finančná kríza vstúpila do deja oveľa silnejšie než ktokoľvek čakal – nie je preto namieste vyčítať práve slovenskému ministerstvu financií, že s jej dôsledkami (z ktorých navyše mnohé ešte ani nevidno a o ich rozsahu môžeme len špekulovať) vopred nepočítalo. Lenže tu sme svedkami úplne opačného prístupu – po tom, ako začalo byť jasné, že ide o naozaj veľkú krízu a jej dôsledky sa objavia aj tam, kde by ich takmer nikto nečakal, neprišlo k snahe zareagovať napríklad úspornejším rozpočtom aspoň v rozsahu, ktorý by časová tieseň umožnila. Naopak, koaliční lídri, títo proroci ekonomického myslenia a zodpovedného prístupu, na poslednú chvíľu ešte výrazne, až o 17 miliárd, zvyšovali výdavky.
Vraj peniaze na to budú. Naozaj?
.veľa zázrakov
Možno áno – ak bude splnených veľa očakávaní, ktoré sú však viac želaniami než očakávateľnou realitou. Napríklad: bude medziročný rast HDP v budúcom roku naozaj prognózovaných 6,5 percenta? Možno áno, ale len ťažko sa dá veriť tomu, že by sa nás, veľkých producentov áut a elektroniky, takmer nedotkli problémy takých významných obchodných partnerov, akým je napríklad Nemecko, ktoré (na rozdiel od slovenských autorít) už výrazne revidovalo očakávania ekonomického rastu v budúcom roku, a to na jednu šestinu pôvodného odhadu (z 1,2 na 0,2 percenta HDP). Okrem toho aj na Slovensku zdražejú úvery – potvrdili to už viaceré veľké banky – čo tiež utlmí ekonomickú aktivitu. Bude vznikať menej nových pracovných miest, menej zrejme porastú aj reálne platy, a teda aj spotreba domácností.
Možno slovenskí podnikatelia budúci rok naozaj prežijú ešte relatívne nedotknutí, ale bol by to skôr zázrak. A na ten sa pri kalkulácii daňových príjmov, ktoré by podľa vlády mali dokonca stúpnuť (bez toho, aby stúpol očakávaný rast ekonomiky) nad pôvodné očakávanie takmer o dve miliardy, zrejme spolieha ministerstvo financií.
Okrem toho vláda počíta s tým, že bude môcť minúť peniaze sporiteľov, ktorí by podľa nej v húfnom počte 150-tisíc mali vystúpiť z druhého piliera. Celkovo by tým mala získať do 10 miliárd korún. Ide o veľmi explicitnú, a preto z edukatívneho hľadiska vlastne cennú ukážku toho, prečo vláda tak veľmi útočí na osobné účty sporiteľov, ktorí si odkladajú časť svojich zárobkov na starobu. Ak by si ich neodkladali, mohla by tie peniaze vláda míňať – a zjavne to aj bude robiť.
.budeme škrtať...?
Príjmov, ktoré sú veľmi neisté, je v rozpočte viac a ich spoločným menovateľom je, že vydávajú želanie (a potrebu vykázať v tabuľkách „správne čísla“) za budúcu, dnes viac ako kedykoľvek doteraz neistú realitu. Podľa bývalého štátneho tajomníka ministerstva financií Vladimíra Tvarošku, ktorý spolu s ministrom financií Ivanom Miklošom v minulom volebnom období prípravu rozpočtu výrazne stransparentnili, je to po dlhých rokoch prvý rozpočet, „ktorý nie je pravdivý“. A to z niekoľkých dôvodov. „Prognóza vývoja je príliš optimistická. Rozpočet počíta s tým, že vláda preje asi 5 miliárd z predaja majetku a približne 10 z úspor ľudí, ktorí vystúpia z 2. piliera,“ vysvetľuje pre .týždeň Tvaroška a dodáva, že „vláda síce vykazuje deficit 1,7 percenta HDP, ale realita je oveľa horšia“. Napríklad aj v tom, že nebyť dnes ešte úplne neistých miliárd od vystúpencov z 2. piliera, vláda by deficit verejných financií zvýšila – hoci v konvergenčnom pláne sa zaviazala, že ho bude postupne znižovať.
Súčasný štátny tajomník ministerstva zodpovedný za prípravu rozpočtu, František Palko, však tvrdí, že prognózy sú realistické (čo iné môže povedať?) a že rozpočet je vždy vyvíjajúca sa vec. „Priebežne jeho vývoj monitorujeme a podľa toho, ako sa to vyvíja, môžeme rozpočtovú politiku korigovať,“ povedal pre .týždeň s tým, že ak by sa príjmy vyvíjali oveľa horšie než ako sú očakávané, „môžeme prijať rôzne opatrenia vrátane toho, že niekde sa pritiahnú výdavky a jednoducho ich budeme trochu škrtiť“.
Ako bude ono škrtenie výdavkov rok pred voľbami pri tejto vláde vyzerať, bude veľmi zaujímavé sledovať.
.sociálny rozpočet?
Ďalším problémom rozpočtu je aj štruktúra výdavkov. Vláda sa napríklad chváli zvýšením výdavkov na zdravotníctvo či školstvo, ale keďže neuskutočnila prakticky nijaké reformy v týchto sektoroch, bude výsledným efektom skôr väčšie plytvanie než kvalitnejšie verejné služby pre občanov. Jedným z „víťazov“ prerozdeľovania peňazí od daňových poplatníkov, pokiaľ ide o mieru medziročného nárastu výdavkov, je opäť aj predotované poľnohospodárstvo – odvetvie, ktoré len ťažko hľadá súpera v tom, ako najmenej efektívne míňať verejné zdroje. Premiér tiež hovorí o najsociálnejšom rozpočte, aký kedy krajina mala, čo síce marketingovo zrejme zaberie, ale pri bližšom pohľade sú podobné vyjadrenia takmer komické. Ako upozornil napríklad bývalý minister financií Ivan Mikloš, „vláda bude mať na budúci rok k dispozícii o 130 miliárd korún viac“ než mala vláda v poslednom roku minulého volebného obdobia – v roku 2006 – a „napriek tomu navrhuje v rámci podpory rodín s deťmi zvýšenie detských prídavkov o 3 eurá mesačne, pričom dva roky sa detské prídavky nevalorizovali vôbec“.
Rozpočet verejných financií na budúci rok je presne taký ako táto vláda – nezodpovedný voči budúcnosti, prejedá dobré časy, míňa na hlúposti a jeho marketingový obal je pre tvorcov podstatne dôležitejší než obsah.
Základný problém tohto rozpočtu verejných financií spočíva v tom, že sa spolieha na dobrý vývoj tam, kde všetci naokolo očakávajú výrazné zhoršenie. Globálna finančná kríza vstúpila do deja oveľa silnejšie než ktokoľvek čakal – nie je preto namieste vyčítať práve slovenskému ministerstvu financií, že s jej dôsledkami (z ktorých navyše mnohé ešte ani nevidno a o ich rozsahu môžeme len špekulovať) vopred nepočítalo. Lenže tu sme svedkami úplne opačného prístupu – po tom, ako začalo byť jasné, že ide o naozaj veľkú krízu a jej dôsledky sa objavia aj tam, kde by ich takmer nikto nečakal, neprišlo k snahe zareagovať napríklad úspornejším rozpočtom aspoň v rozsahu, ktorý by časová tieseň umožnila. Naopak, koaliční lídri, títo proroci ekonomického myslenia a zodpovedného prístupu, na poslednú chvíľu ešte výrazne, až o 17 miliárd, zvyšovali výdavky.
Vraj peniaze na to budú. Naozaj?
.veľa zázrakov
Možno áno – ak bude splnených veľa očakávaní, ktoré sú však viac želaniami než očakávateľnou realitou. Napríklad: bude medziročný rast HDP v budúcom roku naozaj prognózovaných 6,5 percenta? Možno áno, ale len ťažko sa dá veriť tomu, že by sa nás, veľkých producentov áut a elektroniky, takmer nedotkli problémy takých významných obchodných partnerov, akým je napríklad Nemecko, ktoré (na rozdiel od slovenských autorít) už výrazne revidovalo očakávania ekonomického rastu v budúcom roku, a to na jednu šestinu pôvodného odhadu (z 1,2 na 0,2 percenta HDP). Okrem toho aj na Slovensku zdražejú úvery – potvrdili to už viaceré veľké banky – čo tiež utlmí ekonomickú aktivitu. Bude vznikať menej nových pracovných miest, menej zrejme porastú aj reálne platy, a teda aj spotreba domácností.
Možno slovenskí podnikatelia budúci rok naozaj prežijú ešte relatívne nedotknutí, ale bol by to skôr zázrak. A na ten sa pri kalkulácii daňových príjmov, ktoré by podľa vlády mali dokonca stúpnuť (bez toho, aby stúpol očakávaný rast ekonomiky) nad pôvodné očakávanie takmer o dve miliardy, zrejme spolieha ministerstvo financií.
Okrem toho vláda počíta s tým, že bude môcť minúť peniaze sporiteľov, ktorí by podľa nej v húfnom počte 150-tisíc mali vystúpiť z druhého piliera. Celkovo by tým mala získať do 10 miliárd korún. Ide o veľmi explicitnú, a preto z edukatívneho hľadiska vlastne cennú ukážku toho, prečo vláda tak veľmi útočí na osobné účty sporiteľov, ktorí si odkladajú časť svojich zárobkov na starobu. Ak by si ich neodkladali, mohla by tie peniaze vláda míňať – a zjavne to aj bude robiť.
.budeme škrtať...?
Príjmov, ktoré sú veľmi neisté, je v rozpočte viac a ich spoločným menovateľom je, že vydávajú želanie (a potrebu vykázať v tabuľkách „správne čísla“) za budúcu, dnes viac ako kedykoľvek doteraz neistú realitu. Podľa bývalého štátneho tajomníka ministerstva financií Vladimíra Tvarošku, ktorý spolu s ministrom financií Ivanom Miklošom v minulom volebnom období prípravu rozpočtu výrazne stransparentnili, je to po dlhých rokoch prvý rozpočet, „ktorý nie je pravdivý“. A to z niekoľkých dôvodov. „Prognóza vývoja je príliš optimistická. Rozpočet počíta s tým, že vláda preje asi 5 miliárd z predaja majetku a približne 10 z úspor ľudí, ktorí vystúpia z 2. piliera,“ vysvetľuje pre .týždeň Tvaroška a dodáva, že „vláda síce vykazuje deficit 1,7 percenta HDP, ale realita je oveľa horšia“. Napríklad aj v tom, že nebyť dnes ešte úplne neistých miliárd od vystúpencov z 2. piliera, vláda by deficit verejných financií zvýšila – hoci v konvergenčnom pláne sa zaviazala, že ho bude postupne znižovať.
Súčasný štátny tajomník ministerstva zodpovedný za prípravu rozpočtu, František Palko, však tvrdí, že prognózy sú realistické (čo iné môže povedať?) a že rozpočet je vždy vyvíjajúca sa vec. „Priebežne jeho vývoj monitorujeme a podľa toho, ako sa to vyvíja, môžeme rozpočtovú politiku korigovať,“ povedal pre .týždeň s tým, že ak by sa príjmy vyvíjali oveľa horšie než ako sú očakávané, „môžeme prijať rôzne opatrenia vrátane toho, že niekde sa pritiahnú výdavky a jednoducho ich budeme trochu škrtiť“.
Ako bude ono škrtenie výdavkov rok pred voľbami pri tejto vláde vyzerať, bude veľmi zaujímavé sledovať.
.sociálny rozpočet?
Ďalším problémom rozpočtu je aj štruktúra výdavkov. Vláda sa napríklad chváli zvýšením výdavkov na zdravotníctvo či školstvo, ale keďže neuskutočnila prakticky nijaké reformy v týchto sektoroch, bude výsledným efektom skôr väčšie plytvanie než kvalitnejšie verejné služby pre občanov. Jedným z „víťazov“ prerozdeľovania peňazí od daňových poplatníkov, pokiaľ ide o mieru medziročného nárastu výdavkov, je opäť aj predotované poľnohospodárstvo – odvetvie, ktoré len ťažko hľadá súpera v tom, ako najmenej efektívne míňať verejné zdroje. Premiér tiež hovorí o najsociálnejšom rozpočte, aký kedy krajina mala, čo síce marketingovo zrejme zaberie, ale pri bližšom pohľade sú podobné vyjadrenia takmer komické. Ako upozornil napríklad bývalý minister financií Ivan Mikloš, „vláda bude mať na budúci rok k dispozícii o 130 miliárd korún viac“ než mala vláda v poslednom roku minulého volebného obdobia – v roku 2006 – a „napriek tomu navrhuje v rámci podpory rodín s deťmi zvýšenie detských prídavkov o 3 eurá mesačne, pričom dva roky sa detské prídavky nevalorizovali vôbec“.
Rozpočet verejných financií na budúci rok je presne taký ako táto vláda – nezodpovedný voči budúcnosti, prejedá dobré časy, míňa na hlúposti a jeho marketingový obal je pre tvorcov podstatne dôležitejší než obsah.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.