Marcel Reich-Ranicki, pápež nemeckej literatúry, ktorého nekompromisné literárne recenzie sú v podstate také malé publicistické popravy aj s pohrebom, sa celkom spontánne rozhodol popraviť televíziu.
Na slávnostnom odovzdávaní nemeckých televíznych cien Deutscher Fernsehpreis (niečo ako náš OTO) nečakane odmietol cenu za celoživotné dielo na protest proti poklesnutému spôsobu zábavy, ktorej musel byť toho večera svedkom. Moderátor Thomas Gottschalk si starého pána už v polovici programu pre jeho zjavnú nervozitu predčasne vyzdvihol z prvého radu. Publikum zložené z televíznych celebrít ich postojačky sprevádzalo nadšeným potleskom netušiac, že o chvíľku neľútostný kritik zo všetkých urobí hlupákov.
Vraj vôbec nečakal to, na čo sa musel pozerať. Predchádzajúce vstupy, na ktorých sa – na rozdiel od neho – publikum dobre zabávalo, zhodnotil ako hlúposti a odmietol sa k nim dať priradiť. Neskôr v rozhovore pre noviny potvrdil, že na odovzdávanie vôbec neprišiel so zámerom cenu odmietnuť. Iba ho nesmierne unavilo sledovanie programu a pobúrilo, že ho chceli nechať čakať až na koniec a ešte k tomu na tvrdej stoličke.
Situáciu zachránil Thomas Gottschalk, ktorý pohotovo vyzval zástupcov všetkých prítomných televízií, aby sa nad kritikou zamysleli, a zároveň pozval Ranickeho na televíznu debatu o kvalite televíznej produkcie (ZDF ju mala odvysielať v piatok 17.10.). Kritik účasť prisľúbil a publikum ho aj pri odchode sprevádzalo tlieskaním postojačky.
Zvláštne. On im do očí nadáva, otvorene im povie, že sú hlboko pod jeho úroveň, a oni mu za to nadšene tlieskajú. Pritom aj Ranicki sa stal v Nemecku všeobecne známym vďaka televízii, keď ZDF začala vysielať jeho talkshow Literarisches Quartett. Keď sa to tak vezme, svojou tvrdosťou a netolerantnosťou, ktorá sa prejavila aj pri tomto extempore, sa do televízie veľmi hodí. Tá totiž podlieza vkusu más dvoma spôsobmi: prvoplánovou ľúbivosťou alebo, naopak, hnusom, násilím, popravami. Hoc aj literárnymi. Strhnúť na seba pozornosť bulváru odmietnutím ceny je už len bonus. Ako keby povedal kráľovi, že je nahý a sám sa vyzliekol.
Na slávnostnom odovzdávaní nemeckých televíznych cien Deutscher Fernsehpreis (niečo ako náš OTO) nečakane odmietol cenu za celoživotné dielo na protest proti poklesnutému spôsobu zábavy, ktorej musel byť toho večera svedkom. Moderátor Thomas Gottschalk si starého pána už v polovici programu pre jeho zjavnú nervozitu predčasne vyzdvihol z prvého radu. Publikum zložené z televíznych celebrít ich postojačky sprevádzalo nadšeným potleskom netušiac, že o chvíľku neľútostný kritik zo všetkých urobí hlupákov.
Vraj vôbec nečakal to, na čo sa musel pozerať. Predchádzajúce vstupy, na ktorých sa – na rozdiel od neho – publikum dobre zabávalo, zhodnotil ako hlúposti a odmietol sa k nim dať priradiť. Neskôr v rozhovore pre noviny potvrdil, že na odovzdávanie vôbec neprišiel so zámerom cenu odmietnuť. Iba ho nesmierne unavilo sledovanie programu a pobúrilo, že ho chceli nechať čakať až na koniec a ešte k tomu na tvrdej stoličke.
Situáciu zachránil Thomas Gottschalk, ktorý pohotovo vyzval zástupcov všetkých prítomných televízií, aby sa nad kritikou zamysleli, a zároveň pozval Ranickeho na televíznu debatu o kvalite televíznej produkcie (ZDF ju mala odvysielať v piatok 17.10.). Kritik účasť prisľúbil a publikum ho aj pri odchode sprevádzalo tlieskaním postojačky.
Zvláštne. On im do očí nadáva, otvorene im povie, že sú hlboko pod jeho úroveň, a oni mu za to nadšene tlieskajú. Pritom aj Ranicki sa stal v Nemecku všeobecne známym vďaka televízii, keď ZDF začala vysielať jeho talkshow Literarisches Quartett. Keď sa to tak vezme, svojou tvrdosťou a netolerantnosťou, ktorá sa prejavila aj pri tomto extempore, sa do televízie veľmi hodí. Tá totiž podlieza vkusu más dvoma spôsobmi: prvoplánovou ľúbivosťou alebo, naopak, hnusom, násilím, popravami. Hoc aj literárnymi. Strhnúť na seba pozornosť bulváru odmietnutím ceny je už len bonus. Ako keby povedal kráľovi, že je nahý a sám sa vyzliekol.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.