Traja mušketieri vs. Bonaparte

keď na posledné protesty dopochodovala skupinka aktivistov v tričkách s nápisom Nie sme ovce, bola v tom okrem provokácie aj veľká dávka irónie. Lídrami iniciatívy, podľa ktorej „je čas na zmenu, lebo Smer sa zdiskreditoval, no ani Sulík Lipšic či šialenec Matovič nehovoria v našom mene,“ sú aj Peter Weisenbacher a Alena Krempaská. Teda okrem iného aj dvaja z organizátorov protestov Gorila. Na jednom mieste tak vedľa seba stáli reprezentanti dvoch najvýraznejších protivládnych vzopätí posledných rokov. No kým to prvé sa skončilo takmer úplným fiaskom, to najnovšie už teraz gorilie protesty v mnohom predstihlo. Ak aj nie v naplnení svojich cieľov, tak v ľudskej kvalite osadenstva, ktoré pondelok čo pondelok šliapalo nad hradný kopec.

jedzte koláče

Keď sa začal Andrej Danko začiatkom leta sťažovať na oblečenie poslancov, dvadsaťsedemročný nadšenec vojnovej histórie Peter Hricák sa len ironicky pousmial. O outfitoch čo-to vie. Vo svojej zbierke má podľa vlastných slov kostýmy od praveku až po Star Wars. V jednom takom prišiel aj na druhý z protestov pred komplexom Bonaparte. „Ale tam sme boli iba ako obyčajní civili z dvadsiatych rokov. Vedeli sme, že tomu treba dať nejakú žánrovosť,“ priznáva s vážnou tvárou. A tak po krátkom zamyslení vznikla skupinka kolonialistov z Banánovej republiky, keďže Hricák „cítil, že tento rok, ešte keď išiel do kín aj Tarzan, je také obdobie.“ Zo šatníka teda vybral dobový kostým, koloniálnu helmu („model asi 1876“), dostihové okuliare a autentickú paličku so skrytým kordom. A odvtedy každý pondelok, možno s výnimkou jedného, hor sa pred Bonaparte. Za slobodu, rovnosť a v mene histórie, ktorá by sa konečne mohla prestať opakovať.

„Antoinetta povedala, že keď ľudia nemajú chlieb, majú jesť koláče. Títo sú podobne mimo reality.“

Z Petra Hricáka a jeho priateľov sa stali jedny z najvýraznejších tvárí protestov. Nedali sa prehliadnuť a zvyknutí na pozornosť si ju aj svojsky užívali. Bavili sa s nimi okoloidúci, médiá i politici, ktorí ich na niektorých protestoch aj vytiahli na pódium. Odtiaľ bol už len kúsok k tomu, aby si o sebe partia historických nadšencov prečítala, že je platená Matovičom. „Top bolo, keď niekto napísal, že sme platení židmi. Najmä keď niektorí z nás rekonštruujú pri rôznych príležitostiach Nemcov v druhej svetovej vojne.“ Podľa Hricáka to len dokazuje, že mechanika ľudského rozmýšľania sa príliš nezmenila. Ľudia hľadajú jednoduché odpovede a pritom si myslia, že sú oveľa múdrejší než ich predkovia. A na to sú nadšenci histórie obzvlášť hákliví.

Boris NémethPeter Hricák v prestrojení za kolonialistu z devätnásteho storočia. Mladý nadšenec histórie sa stal jednou z tvárí letnej série protestov.

Peter Hricák pôsobí aj deň po proteste, keď sa s ním stretávame na vyprázdnenom námestí pred Bonapartem, ako z iného sveta. So sedením na obrubníku vraj nemá žiadny problém, no fyzicky mu to nedovolia dobové čižmy. A tak celý čas čupí a pôsobí ako teleportovaný z čias, keď sa kolonizátori dali rozpoznať na prvý pohľad.