čitateľom .týždňa netreba opakovať euroskeptické argumenty o tom, kam „salámový“ federalizmus viedol. Európske inštitúcie sa dnes často venujú oblastiam, ktoré si len zriedka vyžadujú európske riešenia: vzdelávaniu, rozvoju vidieka, boju s fajčením či rovnosti medzi pohlaviami.
Ešte horšie je však to, že salámová metóda urobila z Únie nefunkčného mačkopsa, ktorý neplní poriadne svoje funkcie. Napríklad – i keď má niektoré atribúty štátu, nemá prostriedky na vynucovanie svojich rozhodnutí. Má vlastnú menu, nemôže však vyberať dane. Pravidlá pre hospodárenie štátov, ktoré majú byť základom pre spoločnú fiškálnu politiku, sú všetkým na smiech. A Schengenu chýba spoločná azylová politika a ochrana hraníc.
„Bez federalizačnej reformy, skokovo a zhora, nemusí Únia svoju najbližšiu krízu rozdýchať vôbec.“
Európski lídri boli pri čiastkových posunoch k tesnejšej únii – napríklad pri písaní zmluvy z Maastrichtu – vedení vierou, že potrebné prvky funkčnej federácie sa dostavia neskôr, ako nevyhnutné odpovede na praktické okolnosti.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.