Po povinnom víťazstve v San Marine sa nám doma s Poľskom podarilo niečo naozaj dôležité. A nemyslím tým tri body do tabuľky ani významný obrat v hlavách hráčov, hoci aj to sú veľmi dôležité veci. Ale ešte dôležitejšie je niečo iné.
Podarilo sa niečo, na čom mi záleží najviac – urobili sme ľuďom radosť. Zo zápasu s Poľskom sa tešili ľudia, ktorým sa nie všetko v živote darí, ktorí nemajú veľa peňazí a o to viac majú starostí. Na tribúnach sa objímali ľudia, ktorí sa nepoznali. To je ten zázrak, ktorý vie futbal priniesť a som veľmi rád, že sa nám ho tentoraz priniesť podarilo.
Dôležité je, samozrejme, aj to, že z hľadiska vývoja v skupine sme stále v hre, ale je to aj naďalej ťažká a vyrovnaná skupina. Na jar nás čaká zápas v Česku, ktorý nerozhodne o ničom ani v prípade našej prehry, a domáci zápas so San Marinom, v ktorom nepripadá do úvahy nič iné než naša výhra. Takže o všetkom sa rozhodne až v posledných dvoch dvojzápasoch na jeseň budúceho roka.
.dvanásty hráč
Zápas prebiehal presne tak, ako som predpokladal. Na zápas sme sa pripravili naozaj dobre. Boris Kitka mi pripravil výbornú videoanalýzu a ja som pri taktickej príprave strávil toľko času, ako asi pred nijakým iným zápasom.
Vedel som, že to bude z obidvoch strán taktický súboj, v ktorom nikto neotvorí hru. Vedel som, že musíme mať malé ihrisko, že im nesmieme dať priestor a že musíme hrať veľmi disciplinovane. A to sa podarilo splniť, aj keď tam boli nejaké chybičky, a to aj na našej, aj na poľskej strane.
Ale to je normálne, je to futbal, takže chyby sa vždy robia. Pripravoval som hráčov na to, že zápas nebude o jednom góle alebo o jednej chybe. Nechcel som, aby sa po prípadnom inkasovanom góle zlomili, hovoril som im, že stať sa môže všeličo, ale že ten zápas vyhráme.
To, že sme dostali prvý gól, a potom sme dokázali zápas otočiť, je pre mňa veľmi dôležité poznanie. A nedokázali by sme to bez naozaj skvelých divákov. Keby sme hrali pred poloprázdnym hľadiskom, tak v sebe nenájdeme toľko vnútornej sily a bojovej morálky, aby sme to zvládli. Divákom naozaj vďačíme za veľa, a to nehovorím preto, aby som sa zapáčil alebo preto, aby som ich prilákal aj na ďalšie zápasy, Hovorím to preto, lebo to tak je.
Na tom štadióne bola taká energia a po vyrovnaní taká eufória, že som bol presvedčený – aj keď neviem, či mi to niekto uverí – že ten zápas za tých zvyšných päť minút ešte vyhráme. Isteže, mali sme aj šťastie. Bez šťastia sa nevyhrávajú veľké súboje a tentoraz sme ho mali my. Ale okrem šťastia potrebujú hráči aj dôveru publika. Vštepujem hráčom, že musia vystupovať s pokorou pred obyčajnými ľuďmi a hrať futbal pre týchto ľudí. A ak sa im potom tribúny odvďačia takou návštevou a atmosférou ako pri zápase Poľskom, tak sa tomuto mužstvu môžu podariť veľké veci.
.jedenásti hráči
Mužmi zápasu boli Čech a Zabavník, ale aj všetci ostatní hráči hrali disciplinovane a pritom odvážne aj smerom dopredu. Niektorí hráči vedia hrať aj lepšie, ale nikto nesklamal.
Štefan Senecký nemal v bráne veľa roboty, ale v zápase je dôležitá aj vnútorná istota brankára, a tú on má. Podržal centrované lopty a dobre vybehol pred poslednou šancou Poliakov. Je to taký líder kabíny, a to je významná vec. Pred zápasom som mu povedal, že je podobný typ ako poľský brankár Boruc a že dúfam, že chybu neurobí on, ale Boruc. No a presne to sa stalo.
Peter Pekarík, spoľahlivý v defenzíve a vynikajúci smerom hore. Janko Ďurica tentoraz bez nejakej chyby. Martin Petráš v závere jednu veľkú chybu urobil, ale inak odviedol veľké množstvo práce, hral dobre pozične, hodil sa do strely Blaszczykowskému v čistej šanci.
Marek Čech podal asi najlepší výkon, aký som u neho videl. Výborne čítal hru, ubránil veľmi rýchleho Blaszczykowského, podržal ťažké lopty, zapájal sa do ofenzívy pri čiare, to bol naozaj excelentný výkon.
Rado Zabavník hral kľúčovú rolu v našej zálohe, kde udržal Guerreira, ktorý robí Poliakom celú ofenzívu. Zabavníkovou úlohou nebolo brániť Guerreira osobne, ale na našej polovici si mal v ťažisku hry všímať Guerreira, a to splnil dokonale. Dá sa povedať, že ho úplne vygumoval.
Marek Sapara, pokiaľ vládal, podal veľmi dobrý výkon. Nie všetky prihrávky mu vyšli, ale podržal niektoré ťažké lopty. Z trojice Karhan, Kozák, Sapara som sa rozhodol pre Saparu preto, lebo sme chceli hrať po zemi a rýchlo, a na to sa z tejto trojice hodí najviac.
Marek Hamšík nehral možno na pohľad hviezdny futbal, ale bol fantastický. Výborne rozohrával, nehral na seba, hral pre mužstvo. Nebol to Hamšík hviezda z Neapolu, bol to Hamšík robotník pre kolektív.
Erik Jendrišek je príjemným prekvapením, rastie z neho dobré ľavé krídlo, ale môže hrať aj hrotového hráča. Je dostatočne rýchly, veľa pomáhal Marekovi Čechovi v defenzíve, čo bolo treba, pretože Poliaci majú pravú stranu silnejšiu. Bol som s ním spokojný.
Robo Vittek oddrel zápas, hral pre mužstvo, vytváral priestor pre Šestáka, pre Jendriška, vybojoval množstvo súbojov. Hoci góly, a práve tie od neho všetci chceme, sa mu strieľať nedarí. Nehral hviezdne, ale hral pre kolektív a vyhrali sme, takže ho hodnotím takisto kladne.
Stano Šesták dal dva góly a okrem toho mal niekoľko ďalších veľkých momentov. Jeden výborný únik, ktorý museli zastaviť faulom so žltou kartou, jeden veľmi nebezpečný polocenter-polostrela, bol vo všetkom nebezpečnom, čo sme vyprodukovali. Priznám sa, že som rozmýšľal o tom, že ho vystriedam, ale potom som radšej striedal Jendriška, pretože ten nepremenil dve šance a vtedy hráč už väčšinou nepremení ani tretiu.
Striedajúci hráči, Kozák, Obžera a Jakubko, sa výborne zapojili do záverečnej ofenzívy. Celé mužstvo zahralo veľmi dobre. A sú tu aj ďalší hráči, ktorí boli nominovaní na tento zápas aj tí, ktorých zavolám do reprezentácie na ďalšie zápasy. Všetci majú dvere otvorené. Hrať bude ten, kto bude mať formu.
Čo povedať na záver? Ďakujem hráčom, ďakujem divákom a verím, že nabudúce bude návšteva, atmosféra aj výkon na rovnakej alebo ešte vyššej úrovni. Musíme sa všetci snažiť, máme pred sebou veľa práce. Ešte sme nič nedosiahli, len sme si splnili povinnosť.
Podarilo sa niečo, na čom mi záleží najviac – urobili sme ľuďom radosť. Zo zápasu s Poľskom sa tešili ľudia, ktorým sa nie všetko v živote darí, ktorí nemajú veľa peňazí a o to viac majú starostí. Na tribúnach sa objímali ľudia, ktorí sa nepoznali. To je ten zázrak, ktorý vie futbal priniesť a som veľmi rád, že sa nám ho tentoraz priniesť podarilo.
Dôležité je, samozrejme, aj to, že z hľadiska vývoja v skupine sme stále v hre, ale je to aj naďalej ťažká a vyrovnaná skupina. Na jar nás čaká zápas v Česku, ktorý nerozhodne o ničom ani v prípade našej prehry, a domáci zápas so San Marinom, v ktorom nepripadá do úvahy nič iné než naša výhra. Takže o všetkom sa rozhodne až v posledných dvoch dvojzápasoch na jeseň budúceho roka.
.dvanásty hráč
Zápas prebiehal presne tak, ako som predpokladal. Na zápas sme sa pripravili naozaj dobre. Boris Kitka mi pripravil výbornú videoanalýzu a ja som pri taktickej príprave strávil toľko času, ako asi pred nijakým iným zápasom.
Vedel som, že to bude z obidvoch strán taktický súboj, v ktorom nikto neotvorí hru. Vedel som, že musíme mať malé ihrisko, že im nesmieme dať priestor a že musíme hrať veľmi disciplinovane. A to sa podarilo splniť, aj keď tam boli nejaké chybičky, a to aj na našej, aj na poľskej strane.
Ale to je normálne, je to futbal, takže chyby sa vždy robia. Pripravoval som hráčov na to, že zápas nebude o jednom góle alebo o jednej chybe. Nechcel som, aby sa po prípadnom inkasovanom góle zlomili, hovoril som im, že stať sa môže všeličo, ale že ten zápas vyhráme.
To, že sme dostali prvý gól, a potom sme dokázali zápas otočiť, je pre mňa veľmi dôležité poznanie. A nedokázali by sme to bez naozaj skvelých divákov. Keby sme hrali pred poloprázdnym hľadiskom, tak v sebe nenájdeme toľko vnútornej sily a bojovej morálky, aby sme to zvládli. Divákom naozaj vďačíme za veľa, a to nehovorím preto, aby som sa zapáčil alebo preto, aby som ich prilákal aj na ďalšie zápasy, Hovorím to preto, lebo to tak je.
Na tom štadióne bola taká energia a po vyrovnaní taká eufória, že som bol presvedčený – aj keď neviem, či mi to niekto uverí – že ten zápas za tých zvyšných päť minút ešte vyhráme. Isteže, mali sme aj šťastie. Bez šťastia sa nevyhrávajú veľké súboje a tentoraz sme ho mali my. Ale okrem šťastia potrebujú hráči aj dôveru publika. Vštepujem hráčom, že musia vystupovať s pokorou pred obyčajnými ľuďmi a hrať futbal pre týchto ľudí. A ak sa im potom tribúny odvďačia takou návštevou a atmosférou ako pri zápase Poľskom, tak sa tomuto mužstvu môžu podariť veľké veci.
.jedenásti hráči
Mužmi zápasu boli Čech a Zabavník, ale aj všetci ostatní hráči hrali disciplinovane a pritom odvážne aj smerom dopredu. Niektorí hráči vedia hrať aj lepšie, ale nikto nesklamal.
Štefan Senecký nemal v bráne veľa roboty, ale v zápase je dôležitá aj vnútorná istota brankára, a tú on má. Podržal centrované lopty a dobre vybehol pred poslednou šancou Poliakov. Je to taký líder kabíny, a to je významná vec. Pred zápasom som mu povedal, že je podobný typ ako poľský brankár Boruc a že dúfam, že chybu neurobí on, ale Boruc. No a presne to sa stalo.
Peter Pekarík, spoľahlivý v defenzíve a vynikajúci smerom hore. Janko Ďurica tentoraz bez nejakej chyby. Martin Petráš v závere jednu veľkú chybu urobil, ale inak odviedol veľké množstvo práce, hral dobre pozične, hodil sa do strely Blaszczykowskému v čistej šanci.
Marek Čech podal asi najlepší výkon, aký som u neho videl. Výborne čítal hru, ubránil veľmi rýchleho Blaszczykowského, podržal ťažké lopty, zapájal sa do ofenzívy pri čiare, to bol naozaj excelentný výkon.
Rado Zabavník hral kľúčovú rolu v našej zálohe, kde udržal Guerreira, ktorý robí Poliakom celú ofenzívu. Zabavníkovou úlohou nebolo brániť Guerreira osobne, ale na našej polovici si mal v ťažisku hry všímať Guerreira, a to splnil dokonale. Dá sa povedať, že ho úplne vygumoval.
Marek Sapara, pokiaľ vládal, podal veľmi dobrý výkon. Nie všetky prihrávky mu vyšli, ale podržal niektoré ťažké lopty. Z trojice Karhan, Kozák, Sapara som sa rozhodol pre Saparu preto, lebo sme chceli hrať po zemi a rýchlo, a na to sa z tejto trojice hodí najviac.
Marek Hamšík nehral možno na pohľad hviezdny futbal, ale bol fantastický. Výborne rozohrával, nehral na seba, hral pre mužstvo. Nebol to Hamšík hviezda z Neapolu, bol to Hamšík robotník pre kolektív.
Erik Jendrišek je príjemným prekvapením, rastie z neho dobré ľavé krídlo, ale môže hrať aj hrotového hráča. Je dostatočne rýchly, veľa pomáhal Marekovi Čechovi v defenzíve, čo bolo treba, pretože Poliaci majú pravú stranu silnejšiu. Bol som s ním spokojný.
Robo Vittek oddrel zápas, hral pre mužstvo, vytváral priestor pre Šestáka, pre Jendriška, vybojoval množstvo súbojov. Hoci góly, a práve tie od neho všetci chceme, sa mu strieľať nedarí. Nehral hviezdne, ale hral pre kolektív a vyhrali sme, takže ho hodnotím takisto kladne.
Stano Šesták dal dva góly a okrem toho mal niekoľko ďalších veľkých momentov. Jeden výborný únik, ktorý museli zastaviť faulom so žltou kartou, jeden veľmi nebezpečný polocenter-polostrela, bol vo všetkom nebezpečnom, čo sme vyprodukovali. Priznám sa, že som rozmýšľal o tom, že ho vystriedam, ale potom som radšej striedal Jendriška, pretože ten nepremenil dve šance a vtedy hráč už väčšinou nepremení ani tretiu.
Striedajúci hráči, Kozák, Obžera a Jakubko, sa výborne zapojili do záverečnej ofenzívy. Celé mužstvo zahralo veľmi dobre. A sú tu aj ďalší hráči, ktorí boli nominovaní na tento zápas aj tí, ktorých zavolám do reprezentácie na ďalšie zápasy. Všetci majú dvere otvorené. Hrať bude ten, kto bude mať formu.
Čo povedať na záver? Ďakujem hráčom, ďakujem divákom a verím, že nabudúce bude návšteva, atmosféra aj výkon na rovnakej alebo ešte vyššej úrovni. Musíme sa všetci snažiť, máme pred sebou veľa práce. Ešte sme nič nedosiahli, len sme si splnili povinnosť.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.