myslím, že tá odpoveď je presná. Dnešní študenti sú v mnohom naozaj skvelí, no doslova jeden druhého kúpu v oceánoch ubezpečovania a chválenia, akoby sa tým chceli vzájomne podporiť proti akejsi neistote. Nech si už myslíme čokoľvek o ich protestoch, túžbe spúšťať poplach alebo chrániť si svoje miesto, zdá sa, akoby to všetko vyrastalo práve z ich citovej krehkosti.
Keď vám už ťahá na stredný vek, počúvate ošúchané historky, ktoré sa snažia vysvetliť zrod orchideovej generácie. Kedysi, vraví sa v tých historkách, deti vyrastali v prostredí, ktoré ich robilo odolnejšími. Museli tvrdo pracovať okolo domu a veľa času trávili na ihriskách. Odchádzali pracovať do zničujúcich zamestnaní vo fabrikách alebo si zoceľovali svoj charakter počas vojenskej služby.
Dnešní helikoptéroví rodičia však chránia svoje deti pred nezdarmi a tvrdosťou. Dohliadajú na každý konflikt na ihrisku, takže ich deti sa nikdy nenaučia zvládať hádky ani zápasiť s bolesťou.
V tomto rozprávaní je kus pravdy, no nenariekajme toľko za stratenou minulosťou. Mnohé z toho, čo považujeme za niekdajšiu odolnosť, bola v skutočnosti iba necitlivosť. Po celé roky tu existovala silná tendencia žiť v odpútanosti od emócií a navliekať na seba hrošiu kožu – pre niektorých mužov to znamenalo stať sa nekomunikatívnymi a tvrdými ako žula a pre isté ženy to spočívalo v tom, že budú ostré, drzé a nedotknuteľné.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.