na burku môžeme nahliadať aj ako na fenomén masky, za ktorou sa môže žena skryť pred pohľadmi druhých, oddýchnuť si, byť sama sebou a uvoľnená pod látkou, ktorá znemožňuje jasnú identifikáciu jej individuálnych čŕt. Bola by to maska, ktorá nevytvára fasádu, nekreuje z človeka niekoho iného, ale naopak, ukrýva jeho vlastné reliéfy, z čoho by bolo možné vyťažiť aj istý psychologický zisk.
To však zďaleka nie je všetko, čo nám pri úvahách nad burkou napadne. V prvom rade je predstaviteľkou toho, čo sa deje už od čias prvých figových listov, teda obliekania. To, že sa odievame, má koreň v našej sexualite, hoci existuje i množstvo iných interpretácií, ako je trebárs ochrana pred chladom, zdobenie, vyjadrenie sociálneho statusu a podobne. Teórie obliekania sa však, našťastie, vzájomne nevylučujú, a tak sa môžeme priamo sústrediť na jeho sexuálne súvislosti.
hanblivosť ako ochrana
I ten najväčší Casanova môže ostať chladný pri žene, ktorá nemá žiadny ostych. Sexuálnej túžbe môže povoľná žena ukradnúť každú predstavu, pretože tým, že všetko odhalí, jej neposkytne žiadny tieň. A túžba sa živí práve z tône, nie zo svetla. Samozrejme, že nájdeme výnimky, ale tie sú len kontrastom k tomu, ako zbližovanie medzi pohlaviami skutočne funguje.
„Cudnosť je niečo, čo dodáva láske predstavivosť, aby nebola čisto fyzická.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.