Hrozí kolaps finančného systému. Celého sveta. Investori stenajú, špekulanti ešte stále, zdá sa, čakajú s lacnými nákupmi celých firiem. Vlády sa predbiehajú, ktorá koľko vrazí do systému skazených bank.
Sumy sa navyšujú ako licitácia v kartách. Keď jedna vláda povie sto, druha povie dvesto, iná aj sedemsto – miliárd eur alebo dolárov. Po pár dňoch už nevieme nájsť správny výraz pre sumy, ktoré vychádzajú. Ide o milióny, miliardy, bilióny, megabilióny? Zavedieme pojem biliardy?
Niektoré vlády dávajú priamo bankám, vraj pôžičku. Bonita jej návratnosti je blízka nule. Iné vlády kupujú nedobytné pohľadávky. Také masové odpustky ľudstvo nepamätá. Ide o odpustky za zlé hospodárenie, za premrštené ceny, za prehriaty boom nehnuteľností, za zlaté padáky, za ľudskú chamtivosť a hlúposť.
Slovensku zatiaľ finančný kolaps nehrozí, najmä preto, že naše banky si svoje inferno už prekonali, keď na príkaz mečiarovcov museli, ešte ako štátne, financovať privatizáciu tých istých mečiarovcov. Vláda po roku 1998 preto musela obetovať vyše sto miliárd korún na ich vyčistenie. V tom čase to bolo pre ekonomicky zdecimované Slovensko strašne drahé. Nepamätám sa, že by bol Fico povedal, že ten krok bol potrebný. Naopak, na populistickej kritike užitočných krokov vlády začal budovať základy svojho Populistanu.
Zrútenie amerického hypotekárneho trhu je podobné tomu, čo hrozilo celému systému slovenského zdravotníctva v roku 2002. Socialistické zdravotníctvo, trhané a šklbané v trhovom prostredí, korupcia, deravá ekonomika nemocníc, to všetko viedlo k takému zadlženiu, že reálne hrozil kolaps systému. Vláda musela naliať vyše dvadsať miliárd korún na oddlženie nemocníc, ktoré malo byť posledné. Nemocnice mali byť zmenené na spoločnosti, na ktoré by platili tvrdé rozpočtové opatrenia a ktoré by nemohli tvoriť nové dlhy. Rozdiel od dnešných krokov vlád bol v tom, že slovenský systém Veriteľ, a. s., nechcel vlastniť prostredníctvom pohľadávok samotné nemocnice. Preto sa po skončení oddlžovania sám dal do likvidácie. Likvidoval tým aj tridsať miliárd dlhov, ktoré mal v sebe, aby sa už nikto nemohol k týmto pohľadávkam dostať a prostredníctvom nich vlastniť nemocnice. To sa, žiaľ, nedá povedať o terajšej biliardovej operácii mnohých vlád. Je zjavné, že viaceré banky budú zoštátnené. Mimochodom, to musí byť pre Fica priam lahodná hudba. Navyše, hospodárske výsledky jeho vlády, ktoré sa do histórie zapíšu ako roky premrhaných šancí, zhoršia ekonomiku, takže mu zrejme umožnia čoskoro kupovať rôzne dlhy za štátne, teda naše peniaze. Takže bude môcť radostne zoštátňovať. A je to!
Sumy sa navyšujú ako licitácia v kartách. Keď jedna vláda povie sto, druha povie dvesto, iná aj sedemsto – miliárd eur alebo dolárov. Po pár dňoch už nevieme nájsť správny výraz pre sumy, ktoré vychádzajú. Ide o milióny, miliardy, bilióny, megabilióny? Zavedieme pojem biliardy?
Niektoré vlády dávajú priamo bankám, vraj pôžičku. Bonita jej návratnosti je blízka nule. Iné vlády kupujú nedobytné pohľadávky. Také masové odpustky ľudstvo nepamätá. Ide o odpustky za zlé hospodárenie, za premrštené ceny, za prehriaty boom nehnuteľností, za zlaté padáky, za ľudskú chamtivosť a hlúposť.
Slovensku zatiaľ finančný kolaps nehrozí, najmä preto, že naše banky si svoje inferno už prekonali, keď na príkaz mečiarovcov museli, ešte ako štátne, financovať privatizáciu tých istých mečiarovcov. Vláda po roku 1998 preto musela obetovať vyše sto miliárd korún na ich vyčistenie. V tom čase to bolo pre ekonomicky zdecimované Slovensko strašne drahé. Nepamätám sa, že by bol Fico povedal, že ten krok bol potrebný. Naopak, na populistickej kritike užitočných krokov vlády začal budovať základy svojho Populistanu.
Zrútenie amerického hypotekárneho trhu je podobné tomu, čo hrozilo celému systému slovenského zdravotníctva v roku 2002. Socialistické zdravotníctvo, trhané a šklbané v trhovom prostredí, korupcia, deravá ekonomika nemocníc, to všetko viedlo k takému zadlženiu, že reálne hrozil kolaps systému. Vláda musela naliať vyše dvadsať miliárd korún na oddlženie nemocníc, ktoré malo byť posledné. Nemocnice mali byť zmenené na spoločnosti, na ktoré by platili tvrdé rozpočtové opatrenia a ktoré by nemohli tvoriť nové dlhy. Rozdiel od dnešných krokov vlád bol v tom, že slovenský systém Veriteľ, a. s., nechcel vlastniť prostredníctvom pohľadávok samotné nemocnice. Preto sa po skončení oddlžovania sám dal do likvidácie. Likvidoval tým aj tridsať miliárd dlhov, ktoré mal v sebe, aby sa už nikto nemohol k týmto pohľadávkam dostať a prostredníctvom nich vlastniť nemocnice. To sa, žiaľ, nedá povedať o terajšej biliardovej operácii mnohých vlád. Je zjavné, že viaceré banky budú zoštátnené. Mimochodom, to musí byť pre Fica priam lahodná hudba. Navyše, hospodárske výsledky jeho vlády, ktoré sa do histórie zapíšu ako roky premrhaných šancí, zhoršia ekonomiku, takže mu zrejme umožnia čoskoro kupovať rôzne dlhy za štátne, teda naše peniaze. Takže bude môcť radostne zoštátňovať. A je to!
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.