Angloamerická tlač pristupuje k prípadu Milana Kunderu opatrne. Možno je len verná zásade, ktorá káže neodsúdiť, kým nie je všetko stokrát overené. A možno je jednoducho ťažké zraziť z piedestálu dlhoročnú modlu.
V komentári pre britský Guardian píše Michael Tomasky: „Nie je ťažké predstaviť si, že policajná správa bola v komunistickom Československu nejako sfalšovaná, takže Kundera si možno zasluhuje, aby sme pochybovali v jeho prospech. A čo ak nehovorí pravdu?“ Odpoveď na svoju rečnícku otázku čerpá Michael Tomasky z amerických New York Times, ktoré, ako uvádza, „zverejnili túto záležitosť v anglofónnom svete prvé“. Takže toto je postoj NYT ku Kunderovej vine: „Sú aj takí, ktorí vidia celú správu v inom svetle,“ píšu Times a pokračujú slovami Michaela Krausa z Prahy, ktorý je profesorom na Middlebury College vo Vermonte a pomáhal zakladať Ústav pro studium totalitních režimů: „Povedal by som, že nie je také nepredstaviteľné, že to Kundera, alebo hocikto rovnako mladý a oddaný komunizmu urobil... Ak to naozaj urobil, konal si len vlasteneckú povinnosť, ako ju vtedy chápal.“
Samozrejme, že Guardian aj New York Times uvádzajú aj kritické vyjadrenia na adresu Milana Kunderu. Napríklad Michael Tomasky v Guardiane dodáva: „Celá epizóda by nám mohla byť ukradnutá, nebyť toho, že jedného konkrétneho muža zavreli na štrnásť rokov.“ Aj niekoľko dní po odhalení však v angloamerickej tlači chýbali seriózne analýzy.
Všetky dôležité francúzske médiá o kauze priniesli správu, no zväčša sa obmedzili na spravodajské informácie. Zrejme z lojality k spisovateľovi sa rozhodli počkať, akým smerom sa bude prípad vyvíjať.
Komentáre boli len ojedinelé a s odsudzovaním opatrné. Denník Libération sa domnieva, že udalosť potešila všetkých, ktorí nenávidia Kunderu za to, že sa vraj po roku 1968 nepodvolil normalizácii, zatiaľ čo oni áno. Internetový inzine Causeur.fr, „politicky-nekorektné“ intelektuálne fórum dokonca obvinenia nekompromisne označil za bublinu, ktorá spľasne a na celú záležitosť zabudneme ako na články z roku 2003, podľa ktorých George Orwell udával komunistických kolegov.
Ináč Francúzi skôr pripúšťajú, že hoci si na jednej strane spisovateľ zaslúži férové preskúmanie obvinení, tie na druhej strane pochádzajú zo seriózneho zdroja. Či sa Kundera v očiach verejnosti obháji, alebo nie, celá kauza je drsným úderom pre spisovateľovu povesť mlčanlivého intelektuála a ikony bývalého východného bloku, skonštatoval týždenník Le Journal du dimanche.
Nielen vo Francúzsku sa budú nejaký čas viesť polemiky, aká je vlastne pravda. No zvýšený záujem sa bude týkať aj Kunderových diel, v ktorých Francúzi teraz hľadajú skryté posolstvá o prípade. Sám spisovateľ by si určite želal, aby takáto pozornosť prišla za iných okolností.
Nemecká tlač sa prípadu venovala pomerne podrobne – denníky opísali
Kunderovo udanie a jeho okolnosti, pričom v prvých hodnoteniach nepochybovali o dôveryhodnosti policajnej správy. Die Welt v článku Hanebná zrada Milana Kunderu konštatoval: „Ako morálna inštitúcia už spisovateľ neobstojí“. Naopak, hoci ani ľavicový denník Die Tageszeitung nespochybnil prvé zistenia, Kunderovo zlyhanie zľahčil: „Kundera svojou zradou nezískal nijakú výhodu. Na rozdiel od tisícov ďalších, ktorí donášali na svojich kolegov v práci, aby sa tak dostali k ich bytu alebo pracovnej pozícii.“ Konzervatívny Frankfurter Allgemeine Zeitung však pripomína možný Kunderov ziskuchtivý motív udania: hoci jemu a jeho dvom priateľom hrozilo vylúčenie z filmovej akadémie, keďže predtým spolu kritizovali vysokého funkcionára strany, napokon z akadémie nevylúčili len Kunderu.
V komentári pre britský Guardian píše Michael Tomasky: „Nie je ťažké predstaviť si, že policajná správa bola v komunistickom Československu nejako sfalšovaná, takže Kundera si možno zasluhuje, aby sme pochybovali v jeho prospech. A čo ak nehovorí pravdu?“ Odpoveď na svoju rečnícku otázku čerpá Michael Tomasky z amerických New York Times, ktoré, ako uvádza, „zverejnili túto záležitosť v anglofónnom svete prvé“. Takže toto je postoj NYT ku Kunderovej vine: „Sú aj takí, ktorí vidia celú správu v inom svetle,“ píšu Times a pokračujú slovami Michaela Krausa z Prahy, ktorý je profesorom na Middlebury College vo Vermonte a pomáhal zakladať Ústav pro studium totalitních režimů: „Povedal by som, že nie je také nepredstaviteľné, že to Kundera, alebo hocikto rovnako mladý a oddaný komunizmu urobil... Ak to naozaj urobil, konal si len vlasteneckú povinnosť, ako ju vtedy chápal.“
Samozrejme, že Guardian aj New York Times uvádzajú aj kritické vyjadrenia na adresu Milana Kunderu. Napríklad Michael Tomasky v Guardiane dodáva: „Celá epizóda by nám mohla byť ukradnutá, nebyť toho, že jedného konkrétneho muža zavreli na štrnásť rokov.“ Aj niekoľko dní po odhalení však v angloamerickej tlači chýbali seriózne analýzy.
Všetky dôležité francúzske médiá o kauze priniesli správu, no zväčša sa obmedzili na spravodajské informácie. Zrejme z lojality k spisovateľovi sa rozhodli počkať, akým smerom sa bude prípad vyvíjať.
Komentáre boli len ojedinelé a s odsudzovaním opatrné. Denník Libération sa domnieva, že udalosť potešila všetkých, ktorí nenávidia Kunderu za to, že sa vraj po roku 1968 nepodvolil normalizácii, zatiaľ čo oni áno. Internetový inzine Causeur.fr, „politicky-nekorektné“ intelektuálne fórum dokonca obvinenia nekompromisne označil za bublinu, ktorá spľasne a na celú záležitosť zabudneme ako na články z roku 2003, podľa ktorých George Orwell udával komunistických kolegov.
Ináč Francúzi skôr pripúšťajú, že hoci si na jednej strane spisovateľ zaslúži férové preskúmanie obvinení, tie na druhej strane pochádzajú zo seriózneho zdroja. Či sa Kundera v očiach verejnosti obháji, alebo nie, celá kauza je drsným úderom pre spisovateľovu povesť mlčanlivého intelektuála a ikony bývalého východného bloku, skonštatoval týždenník Le Journal du dimanche.
Nielen vo Francúzsku sa budú nejaký čas viesť polemiky, aká je vlastne pravda. No zvýšený záujem sa bude týkať aj Kunderových diel, v ktorých Francúzi teraz hľadajú skryté posolstvá o prípade. Sám spisovateľ by si určite želal, aby takáto pozornosť prišla za iných okolností.
Nemecká tlač sa prípadu venovala pomerne podrobne – denníky opísali
Kunderovo udanie a jeho okolnosti, pričom v prvých hodnoteniach nepochybovali o dôveryhodnosti policajnej správy. Die Welt v článku Hanebná zrada Milana Kunderu konštatoval: „Ako morálna inštitúcia už spisovateľ neobstojí“. Naopak, hoci ani ľavicový denník Die Tageszeitung nespochybnil prvé zistenia, Kunderovo zlyhanie zľahčil: „Kundera svojou zradou nezískal nijakú výhodu. Na rozdiel od tisícov ďalších, ktorí donášali na svojich kolegov v práci, aby sa tak dostali k ich bytu alebo pracovnej pozícii.“ Konzervatívny Frankfurter Allgemeine Zeitung však pripomína možný Kunderov ziskuchtivý motív udania: hoci jemu a jeho dvom priateľom hrozilo vylúčenie z filmovej akadémie, keďže predtým spolu kritizovali vysokého funkcionára strany, napokon z akadémie nevylúčili len Kunderu.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.