V Divadle Jozefa Gregora Tajovského už hrali od svojho patróna asi všetko a tak zostali Inotaje, ktorými otvorili svoju jubilejnú šesťdesiatu sezónu. V Inotajoch sa ukrývajú dve autorove jednoaktovky (V službe a Sľuby).
Obe sa odohrávajú na mierne štylizovanej scéne Mareka Gašpara Šafárika. Predstavuje dedinskú chalúpku, ktorú akoby niekto zvrchu rozpučil – postavy sa teda prechádzajú po oknách, dverách, po streche. Škoda, že sa štylizácia neodzrkadlila aj v režijnom prístupe, najmä v prvej jednoaktovke (V službe).
Herci ju zahrali ako ťaživú drámu, avšak prázdnu, akoby v nej nevedeli nájsť zrozumiteľnú tému, a až do konca nezistili, o čom to vlastne majú hrať. Alebo si spomedzi naznačených, no nerozvinutých tém nedokázali vybrať. Naopak, v Sľuboch sa objavili zaujímavé mizanscény (matky prehovárajú k svojim deťom z postele akoby z kazateľnice), aj predstaviteľka Aničky Silvia Donová si našla možno trocha prechichotanú, ale ironizujúcu polohu, pričom šikovne pracovala so strihom i zveličením. Obe jednoaktovky spájajú mnohé protiklady – dráma/komédia, smútok/happyend, muž ovládajúci ženu/ženy ovládajúce domácnosť. Režisérovi Petrovi Jeznému sa nepodarilo spojiť ich do jedného celku, príchod postáv z prvého príbehu na konci druhého je len východiskom z núdze, pomerne lacným spôsobom, ako ich všetkých spolu dostať na záverečnú klaňačku. Iný Tajovský sa vo zvolenských Inotajoch, žiaľ, nekonal.
Obe sa odohrávajú na mierne štylizovanej scéne Mareka Gašpara Šafárika. Predstavuje dedinskú chalúpku, ktorú akoby niekto zvrchu rozpučil – postavy sa teda prechádzajú po oknách, dverách, po streche. Škoda, že sa štylizácia neodzrkadlila aj v režijnom prístupe, najmä v prvej jednoaktovke (V službe).
Herci ju zahrali ako ťaživú drámu, avšak prázdnu, akoby v nej nevedeli nájsť zrozumiteľnú tému, a až do konca nezistili, o čom to vlastne majú hrať. Alebo si spomedzi naznačených, no nerozvinutých tém nedokázali vybrať. Naopak, v Sľuboch sa objavili zaujímavé mizanscény (matky prehovárajú k svojim deťom z postele akoby z kazateľnice), aj predstaviteľka Aničky Silvia Donová si našla možno trocha prechichotanú, ale ironizujúcu polohu, pričom šikovne pracovala so strihom i zveličením. Obe jednoaktovky spájajú mnohé protiklady – dráma/komédia, smútok/happyend, muž ovládajúci ženu/ženy ovládajúce domácnosť. Režisérovi Petrovi Jeznému sa nepodarilo spojiť ich do jedného celku, príchod postáv z prvého príbehu na konci druhého je len východiskom z núdze, pomerne lacným spôsobom, ako ich všetkých spolu dostať na záverečnú klaňačku. Iný Tajovský sa vo zvolenských Inotajoch, žiaľ, nekonal.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.