Ako vo víne cítiť pôdu, slnko, vzduch, starostlivosť vinohradníka a dlhý čas dozrievania, v hudbe počuť zvuky krajiny, jej kultúrne tradície, cit hudobníkov a roky skúseností. Aj na koncerte skupín Lambchop a Calexico sme to všetko počuli.
Označenie „alt.country“ je v poslednom čase v móde. Je to vlastne také východisko z núdze: označujeme ním americkú hudbu, ktorá melodikou, nástrojmi a priznanými vzormi vyčnieva z chlievika alternatívneho rocku a zároveň je prístupom k hudbe vzdialená romantickým kovbojom v okovaných čižmách a koltmi za opaskom.
Napríklad takí Lambchop. Žijú v Nashville, Tennessee, v ich hudbe počuť celú históriu americkej popmusic: spevák Kurt Wagner s hlasom ako Sinatra, akustické gitary, džezové kilá na klavíri, swingujúce bicie a keď sa rozbehnú, tak aj pomerne tvrdý rock. Alebo Calexico. Tí sú doma v meste Tucson v štáte Arizona, hraničiacom s Kaliforniou a Mexikom. To znamená: americké slide gitary, mexické rytmy a trúbky, atmosféra westernov, ozveny dylanovského pesničkárstva a slnečnej muziky Beach Boys.
Koncert vo viedenskom Gasometri začali Lambchop. Je zvláštne ako si človek vytvorí podľa hlasu obraz speváka. Kurta Wagnera s mäkkým, hlbokým hlasom sme si predstavovali ako staršieho, životom mierne znaveného barda. Na pódium však pribehol chlapík v čiernych nohaviciach, bielej košeli, so silnými okuliarmi na nose a baseballovou šiltovkou na hlave, ktorý neurotickými pohybmi pripomínal Woodyho Allena.
Sadol si pred mikrofón a začal spievať. Najprv OH (Ohio) z rovnomenného nového albumu, potom ďalšie staršie aj úplne nové kúsky. Citlivá, jemná hudba. „Tichá sila pesničky,“ výstižne konštatoval vedľa mňa stojaci Pavol Malovič. Jedinou chybou bola tá tichosť — hudobné nuansy občas vo vrave preplnenej sály zanikali.
To Calexico s tichosťou problém nemali. Najprv prišli iba dvaja zakladajúci členovia kapely: spevák a gitarista Joey Burns a bubeník John Convertino. Joey zaspieval uvítaciu reč, John bravúrne bubnoval (pripomínal Jima Whita a Pavla Fajta), vzápätí prišli ďalší muzikanti (vynikal Paul Niehaus na slide gitare a dvaja flexibilní trubkári, zvládajúci aj klávesy, gitary, spev a perkusie) a zahrali dokonalý koncert. Zazneli výrazné songy z aktuálneho albumu Carried to Dust (Two Silver Trees, Victor Jara´s Hands, Inspiración) a pochopiteľne aj staršie veci. Latino tance sa striedali s elektrickými rockovinami a tie s atmosferickými country náladami. Všetko smerovalo k extatickému záveru, keď v prvom prídavku na pódium prišli aj členovia Lambchop (Kurt Wagner stále so šiltovkou, ale už v mikine) a spolu zahrali stonesovskú Satisfaction. Vyhecované publikum (aj v Rakúsku sa to občas stáva) nie a nie odísť, nasledovať preto museli ešte dva kúsky až po definitívne „Good night, God bless!“
Počas celého vystúpenia Calexica boli na plátne za hudobníkmi premietané zábery z Arizony. Kameraman zrejme sedel v aute a jeho kolega ho vozil po krajine. Mestá, púšť, kopce, benzínové pumpy, letisko, autá, downtown s mrakodrapmi, préria...
Žiadne veľké „umenie“, len neobyčajná hudba z neobyčajnej krajiny. Jednoducho alt.country.
Lambchop a Calexico, 21. október 2008, Gasometer, Viedeň.
Označenie „alt.country“ je v poslednom čase v móde. Je to vlastne také východisko z núdze: označujeme ním americkú hudbu, ktorá melodikou, nástrojmi a priznanými vzormi vyčnieva z chlievika alternatívneho rocku a zároveň je prístupom k hudbe vzdialená romantickým kovbojom v okovaných čižmách a koltmi za opaskom.
Napríklad takí Lambchop. Žijú v Nashville, Tennessee, v ich hudbe počuť celú históriu americkej popmusic: spevák Kurt Wagner s hlasom ako Sinatra, akustické gitary, džezové kilá na klavíri, swingujúce bicie a keď sa rozbehnú, tak aj pomerne tvrdý rock. Alebo Calexico. Tí sú doma v meste Tucson v štáte Arizona, hraničiacom s Kaliforniou a Mexikom. To znamená: americké slide gitary, mexické rytmy a trúbky, atmosféra westernov, ozveny dylanovského pesničkárstva a slnečnej muziky Beach Boys.
Koncert vo viedenskom Gasometri začali Lambchop. Je zvláštne ako si človek vytvorí podľa hlasu obraz speváka. Kurta Wagnera s mäkkým, hlbokým hlasom sme si predstavovali ako staršieho, životom mierne znaveného barda. Na pódium však pribehol chlapík v čiernych nohaviciach, bielej košeli, so silnými okuliarmi na nose a baseballovou šiltovkou na hlave, ktorý neurotickými pohybmi pripomínal Woodyho Allena.
Sadol si pred mikrofón a začal spievať. Najprv OH (Ohio) z rovnomenného nového albumu, potom ďalšie staršie aj úplne nové kúsky. Citlivá, jemná hudba. „Tichá sila pesničky,“ výstižne konštatoval vedľa mňa stojaci Pavol Malovič. Jedinou chybou bola tá tichosť — hudobné nuansy občas vo vrave preplnenej sály zanikali.
To Calexico s tichosťou problém nemali. Najprv prišli iba dvaja zakladajúci členovia kapely: spevák a gitarista Joey Burns a bubeník John Convertino. Joey zaspieval uvítaciu reč, John bravúrne bubnoval (pripomínal Jima Whita a Pavla Fajta), vzápätí prišli ďalší muzikanti (vynikal Paul Niehaus na slide gitare a dvaja flexibilní trubkári, zvládajúci aj klávesy, gitary, spev a perkusie) a zahrali dokonalý koncert. Zazneli výrazné songy z aktuálneho albumu Carried to Dust (Two Silver Trees, Victor Jara´s Hands, Inspiración) a pochopiteľne aj staršie veci. Latino tance sa striedali s elektrickými rockovinami a tie s atmosferickými country náladami. Všetko smerovalo k extatickému záveru, keď v prvom prídavku na pódium prišli aj členovia Lambchop (Kurt Wagner stále so šiltovkou, ale už v mikine) a spolu zahrali stonesovskú Satisfaction. Vyhecované publikum (aj v Rakúsku sa to občas stáva) nie a nie odísť, nasledovať preto museli ešte dva kúsky až po definitívne „Good night, God bless!“
Počas celého vystúpenia Calexica boli na plátne za hudobníkmi premietané zábery z Arizony. Kameraman zrejme sedel v aute a jeho kolega ho vozil po krajine. Mestá, púšť, kopce, benzínové pumpy, letisko, autá, downtown s mrakodrapmi, préria...
Žiadne veľké „umenie“, len neobyčajná hudba z neobyčajnej krajiny. Jednoducho alt.country.
Lambchop a Calexico, 21. október 2008, Gasometer, Viedeň.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.