november 1989 bol okrem iného vytvorením priestoru pre slobodnú politickú súťaž. Očakávalo sa, že po zakladajúcej garnitúre ľudí okolo VPN a KDH prídu postupne noví, komunizmom nepoznačení lídri, ktorí posunú Československo k normálne fungujúcej demokracii. Keď sa však po 26 rokoch pozrieme na politickú elitu, je do očí bijúce, že noví lídri, vnútorným rozmerom porovnateľní s novembrovou garnitúrou, tu chýbajú. Kde sa stratili?
Po Novembri vznikli na Slovensku dve skupiny, ktoré mali potenciál prebrať štafetu po generácii Fedora Gála a Jána Čarnogurského. V tej prvej boli občianski demokrati od Ivana Mikloša až po Ondreja Dostála, v tej druhej boli kresťanskí demokrati od Mikuláša Dzurindu a Vladimíra Palka až po Daniela Lipšica, Milana Krajniaka či Rada Procházku. Tí všetci sú však dnes buď úplne mimo, alebo len na okraji. Prečo?
„Keď sa po 26 rokoch pozrieme na politickú elitu, je do očí bijúce, že noví lídri, vnútorným rozmerom porovnateľní s novembrovou garnitúrou, tu chýbajú.“
Mladí občianski demokrati svoju šancu stratili v okamihu, keď sa Ivan Mikloš rozhodol pridať k SDKÚ ako strane reforiem, ale aj moci a politického biznisu. Ich rezervoár bol totiž taký úzky, že odchod Mikloša zastavil celý vývoj tohto nádejného prostredia. Čestnou výnimkou je Ondrej Dostál, to je však na generačný hlas zúfalo málo.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.