príbehu cisára a jeho Sissi dnes výdatne napomáha aj turistický priemysel vo Viedni. Film a televízia z cisárovej nešťastnej manželky vyrobili akýsi prototyp emancipovanej slobodomyseľnej ženy. A vďaka tomu je dnes pre širšie vrstvy, nezaujímajúce sa o históriu či politiku, František Jozef známy najmä ako muž, čo si vzal Sissi a nedokázal s ňou viesť normálny manželský život.

Akoby nestačilo, že nefungoval manželský vzťah a že cisárovna Alžbeta sa menila na čoraz čudáckejšiu, nepokojnejšiu a excentrickejšiu osobu, prišla ďalšia tragédia, ktorá zasiahla cisára na najcitlivejšom mieste: samovražda korunného princa Rudolfa, jediného mužského potomka cisárskych manželov. Nástupca trónu sa potom musel hľadať u iných príbuzných. Najmä po tejto tragickej udalosti v roku 1889 sa cisárovo panovanie stávalo čoraz byrokratickejšie a mechanickejšie.

„Cisár mal skutočnú radosť len vtedy, keď mohol byť na poľovačke alebo na manévroch.“

O tom, ako vlastne vyzeral bežný život cisára, existuje pozoruhodné svedectvo človeka, ktorý pracoval pre cisára. Ide o pamäti komorníka Eugena Ketterla. Mnohí historici nad nimi trošku ohŕňajú noc ako nad bulvarizovanými dejinami. Navyše komorník Ketterle, ktorý bol v dvorskej hierarchii vysoko a bol roky v tesnej blízkosti cisára, sa neobmedzil iba na podrobné opisy, ako cisár fungoval vo svojom súkromí, ale odvážil sa aj na širšie politické úvahy, a tie nie sú vždy hodnoverné.

Hoci sa v úvode českého vydania knihy píše, že Eugen Ketterle bol Slovák, niektorí historici majú v tomto smere pochybnosti. Ketterle sám uvádza, že jeho rodina žila vo Viedni, otec tam mal malý obchod s fajkami. Do služby v cisárskom dome sa dostal ako tridsaťpäťročný, prvé dva roky slúžil v kuchyni, ale potom jeho kariéra prudko vyletela hore – stal sa osobným komorníkom cisára a na starosť dostal šatník. Jeho služba sa začala v roku 1894 a po boku cisára bol až do jeho konca. Zažil teda už skôr úpadok dvora, ktorý starnúci cisár nedokázal zastaviť.

Ketterleho pamäti naozaj poodhaľujú cisárovo súkromie. A pre históriu majú občas zmysel aj podobné „bulvárne“ informácie, dopĺňajú obraz panovníka, ktorý napriek všetkej cisársko-kráľovskej aure bol najmä človekom so svojimi starosťami a radosťami.

úradovanie a sebaovládanie

Bez ohľadu na to, aký máme názor na panovnícke schopnosti tohto muža, za obdiv stojí jeho pracovitosť a silný pocit pre zodpovednosť. Aj Ketterle zdôrazňuje známu skutočnosť, že cisár každý deň vstával o pol štvrtej ráno. Komorník v tomto čase pristúpil k cisárovmu lôžku a zobudil ho slovami: „Kladiem sa k nohám Vášho veličenstva a prajem dobré ráno.“ Cisár zakaždým poďakoval a opýtal sa na počasie. Potom vstal a začala sa ranná toaleta, umývanie, česanie, obliekanie. Ketterle práve tento čas využíval aj na rôzne osobné prosby, pozorovania či varovania.