Po dlhej úvahe sme dospeli k redakčnej línii: myslíme si, že najlepšou voľbou pre budúcnosť Ameriky aj sveta je senátor Barack Obama. Keby sme boli americkým časopisom, odporučili by sme našim čitateľom voliť ho. Nie je ideálny, v mnohom s ním nesúhlasíme, no predstavuje väčšiu nádej než senátor John McCain.
Ste prekvapení? Upokojte sa, je to len samoúčelný vtip. No presne takejto situácii práve čelí McCainova kampaň. Viacerí konzervatívni komentátori a médiá, ktoré predtým viac-menej hájili McCaina, sa otáčajú proti nemu. McCainovu kampaň to, prirodzene, znervózňuje. Napokon, politika je vždy tak trochu kmeňovou záležitosťou. Čo môže znamenať pre morálku ostatných, keď prebehnú aj tí z radov „presvedčených“?
.prebehlíci
„Napriek tomu, že všetky hlavné výskumy verejnej mienky naďalej predpovedajú tesné prezidentské voľby, príliš veľa konzervatívcov začalo vyznávať bizarnú formu defétizmu,“ napísal nedávno rešpektovaný komentátor a McCainov podporovateľ Michael Medved. Zdá sa, že republikáni majú problém. Nielen s Obamom, ale najmä sami so sebou.
Všetko sa to začalo s hlasmi sprava, ešte v čase republikánskych primárok. McCaina tvrdo odmietal vplyvný a počúvaný rádiový komentátor Rush Limbaugh. Nasledoval obľúbený zakladateľ lobistickej organizácie Focus on the Family James Dobson. McCain pre nich nebol dostatočne konzervatívny. Všetko je to však už minulosť, primárky sa skončili a McCain si mnohých získal voľbou Sarah Palinovej. „Bol som šťastný, ako v deň inaugurácie Ronalda Reagana, Sarah Palin je božou odpoveďou,“ dodal Dobson. „Brilantná voľba,“ reagoval na nomináciu Palinovej ďalší vplyvný konzervatívec Tony Perkins, prezident Family Research Council. Či už to boli komentátori republikánom naklonenej Televíznej stanice Fox News, alebo Pat Buchanan hosťujúci na viacerých televíziách, zdalo sa, že po nominačnom zjazde táto dvojica smeruje do Bieleho domu. Mali entuziazmus, podporu aj desaťpercentný náskok.
.ach, tá ekonomika
Všetko sa však rýchlo zmenilo. Krach Lehman Brothers, poštátnenie poisťovne AIG a celá ekonomická kríza zavarili republikánom. Pridalo sa zosmiešňovanie Sarah Palinovej, z pera Fareeda Zakariu a ďalších prominentných komentátorov, za jej vyhlásenia či luxusné oblečenie a Palinovej chyby pri komunikácii s novinármi. Nálada sa náhle otočila. Kandidátka na viceprezidentku prestala robiť tlačové konferencie, odmietla ponuky na interview a zostala pri tom, čo jej išlo najlepšie: priamy kontakt s voličmi, negatívna kampaň proti Obamovi a pre pravicových voličov, unavených Bushom a McCainom, svieži populizmus. Všetko to síce drží republikánsku dvojicu stále v hre, ale postupne strácajú štát za štátom, ktoré predtým dvakrát volili Georgea Busha. Tradične „červené“, v americkej terminológii republikánske štáty, ako Colorado, Nevada, Virginia či dokonca Severná Karolína, by dnes väčšinovo volili Obamu. Tým sa však zlé správy pre McCaina týždeň pred voľbami nekončia.
.powell a ďalší
Najviac medializovanou podporou, ktorú minulý týždeň Obama s Bidenom získali z republikánskeho tábora, bol generál Colin Powell. Bývalý poradca Reagana, obľúbený veliteľ štábu u staršieho Busha a minister zahraničných vecí u mladšieho Busha, teda kariérny republikán, vidí v Obamovi osobu, s ktorou príde väčšia spoločenská transformácia. Ako tvrdí, Obamovo zvolenie by pomohlo „zelektrizovať Ameriku aj svet“. Súčasne otvorene hovorí, že argumentom je aj Obamova farba kože. Keby Powell podporil McCaina, možno by sa viac hovorilo najmä o Iraku, Powellových klamstvách na pôde OSN a McCainovi by to nič nepomohlo. Opak však neplatí: médiá si podporu Obamovi cenia, zbytočné komentáre idú bokom. Ďalší republikán, ktorý podporil Obamu, je syn zakladateľa a dlhoročného šéfredaktora konzervatívneho National Review, Christopher Buckley. Pred pár dňami tento spisovateľ šokoval článkom s nasledujúcim titulkom: „Prepáč ocko, ale budem voliť Obamu“. Buckley starší je už po smrti, ale prekvapenie to bolo mimoriadne. Buckley mladší totiž McCaina nielen osobne dlhodobo pozná, ale písal mu prejav a podporoval ho aj v doterajších článkoch. Ďalší „prebehlík“ sa volá Christopher Hitchens, pôvodom Angličan, založením ortodoxný ateista, ktorý bol posledné roky označovaný za neokonzervatívca a McCaina veľmi chválil. A keďže jeho stĺpčeky uverejňuje tak lifestylový časopis Vanity Fair, ako aj seriózne noviny, tento spisovateľ má svoj vplyv. Časy sa však menia a od minulého týždňa podporuje Obamu. Keď k tomu pridáte článok pro-life akademikov Cafardiho, Cathleen Kaveny a Kmieca, publikovaný v Newsweeku, ktorí sa vyjadrili o Obamovi z katolíckych pozícií. Obama je vraj v sporných kultúrno-etických otázkach umiernený. Kto má toho nešťastného McCaina vlastne ešte voliť?
Samozrejme, nič sa nenecháva na náhodu. „Prebehlíci“ majú patričnú publicitu a republikáni podporujúci Obamu majú svoju internetovú stránku. Aby bola zábava, okrem odkazov na podporu pár známych mien na nej nájdete ankety a špekulácie, kto bude nasledovať a pridá sa k podpore Baracka Obamu. Žeby senátor Chuck Hagel? McCain si môže akurát tak opakovať staré príslovie o tom, načo sú mu s takýmito priateľmi vlastne nepriatelia... K tomu si treba ešte prirátať, že Obama vie získať desaťnásobne viac peňazí ako McCain, na jeho stranu sa prikláňajú nerozhodnuté štáty, nebojuje s veľkými médiami a praje mu aj zlá ekonomická situácia. Zdá sa, že nič tak nevystihuje súčasné voľby ako jeho slogan o potrebe zmeny. Je teda výsledok dopredu jasný? Láme sa práve republikánska základňa?
.jednotná ľavica
V čase, keď intelektuáli a médiá podporujúce demokratov ukazujú príkladnú jednotu, je to viac ako možné. Ľavica od Ronalda Dworkina, Paula Krugmana či T. G. Asha, ktorí píšu v New York Review of Books, má jasno. Rovnako v prospech Obamu dopadli redakčné rozhodnutia vplyvných New York Times, Washington Post či ďalších médií na obidvoch pobrežiach. Zdá sa, že prekvapiť by ešte mohol britský Economist (v USA čoraz viac čítaný), ktorý v poslednom čísle kritizoval Obamov ekonomický program. Vo všeobecnosti mainstreamové médiá prešli už na inú otázku, a síce, ako bude Obama vychádzať s americkým „pravicovým národom“ po voľbách. Obama je totiž, ako vyplýva z jeho hlasovaní, ešte ľavicovejší kandidát než boli v posledných dvoch voľbách neúspešní John Kerry alebo Al Gore. Ak demokrati okrem Bieleho domu ovládnu aj obidve snemovne Kongresu, čo asi čaká pravicový národ? Lekcia švédštiny?
.rasa alebo šťastie?
Dnes sa zdá, že do volieb sú tak v hre, okrem výnimočných udalostí, ešte tri faktory. Pre ľavicu je to faktor rasy, teda obava, že bieli voliči nedajú hlas čiernemu kandidátovi, takzvaný Bradleyho efekt. Pre pravicu je to iný skrytý efekt – Obamova neskúsenosť, čo majstrovsky využívala, i keď s tým napokon nepochodila, Hillary Clintonová. Obama je totiž azda jediný americký politik, ktorý má za sebou viac odpracovaných dní v kampani, ako odsedených v snemovni. A napokon tretím je obyčajné šťastie, ktoré už nejedny voľby prekvapujúco rozhodlo.
.nové rozdelenie Ameriky
Na pozadí nového rozdelenia Ameriky na červené a na modré štáty sa ponúka ešte iná, vážnejšia otázka. Od porážky Jimma Cartera bola pre republikánov víťazná každá prezidentská kampaň, v ktorej sa spojili neokonzervatívci, ekonomickí liberáli a náboženská pravica. Teda koalícia, ktorú ešte v 60. rokoch sformoval inak neúspešný Barry Goldwater. Stačilo nájsť osobu, ktorá všetky tieto skupiny presvedčivo spojila a víťazstvo bolo na ceste. McCain, ktorý mimochodom sedí na Goldwaterovej stoličke v senáte, bol od začiatku v tomto zmysle v ťažkej situácii. Začínal ako outsider, a jedinú podporu, ktorú mal istú, boli neokonzervatívci. Ekonomických liberálov zastupoval Mitt Romney a náboženskú pravicu Mike Huckabee. Viac ako zjednotenie však bilo do očí aj niečo iné: najsilnejším článkom koalície sa postupne stali evanjelikálni voliči, ktorí však v politickej reprezentácii mali najmenšie zastúpenie. Bol to práve Huckabee, ktorý povedal, že situácia sa zmenila a náboženská pravica by už nemala byť do počtu, ale sama navrhovať víťazného kandidáta. Voľby teda môžu ukázať, že tradičná republikánska koalícia je v pohybe. A ako ukazuje práve energické nasadenie Sarah Palinovej, so zmenou pomerov môže prísť aj zmena tém a príklon k populizmu. Na druhej strane, naopak, sa Obama takmer po tridsiatich rokoch, keď dokázal republikánov poraziť iba jediný demokrat, Bill Clinton, pokúsil zjednotiť všetko, čo sa dalo. Dlhé a vyčerpávajúce primárky s Hillary Clintonovou boli v skutočnosti o tom, či preváži tradičná, alebo nová rasovo farebná demokratická základňa. Obamovo víťazstvo, ale najmä prípadná schopnosť vládnuť „pravicovému národu“ ukáže, či v Amerike náhodou práve nevznikla nová koalícia na nasledujúce desaťročie.
Ak je dnes, týždeň pred americkými voľbami, niečo jasné, tak je to ich interpretácia. Ak vyhrá Obama, budú sa písať dejiny. Titulky budú o prvom čiernom prezidentovi, obnovenom americkom sne či o demokratickej revolúcii. Ak vyhrá McCain, senzáciou bude Obamova prehra. V istom zmysle je Obama tohtoročným víťazom už teraz. Voľby sú totiž najmä o ňom.
Ste prekvapení? Upokojte sa, je to len samoúčelný vtip. No presne takejto situácii práve čelí McCainova kampaň. Viacerí konzervatívni komentátori a médiá, ktoré predtým viac-menej hájili McCaina, sa otáčajú proti nemu. McCainovu kampaň to, prirodzene, znervózňuje. Napokon, politika je vždy tak trochu kmeňovou záležitosťou. Čo môže znamenať pre morálku ostatných, keď prebehnú aj tí z radov „presvedčených“?
.prebehlíci
„Napriek tomu, že všetky hlavné výskumy verejnej mienky naďalej predpovedajú tesné prezidentské voľby, príliš veľa konzervatívcov začalo vyznávať bizarnú formu defétizmu,“ napísal nedávno rešpektovaný komentátor a McCainov podporovateľ Michael Medved. Zdá sa, že republikáni majú problém. Nielen s Obamom, ale najmä sami so sebou.
Všetko sa to začalo s hlasmi sprava, ešte v čase republikánskych primárok. McCaina tvrdo odmietal vplyvný a počúvaný rádiový komentátor Rush Limbaugh. Nasledoval obľúbený zakladateľ lobistickej organizácie Focus on the Family James Dobson. McCain pre nich nebol dostatočne konzervatívny. Všetko je to však už minulosť, primárky sa skončili a McCain si mnohých získal voľbou Sarah Palinovej. „Bol som šťastný, ako v deň inaugurácie Ronalda Reagana, Sarah Palin je božou odpoveďou,“ dodal Dobson. „Brilantná voľba,“ reagoval na nomináciu Palinovej ďalší vplyvný konzervatívec Tony Perkins, prezident Family Research Council. Či už to boli komentátori republikánom naklonenej Televíznej stanice Fox News, alebo Pat Buchanan hosťujúci na viacerých televíziách, zdalo sa, že po nominačnom zjazde táto dvojica smeruje do Bieleho domu. Mali entuziazmus, podporu aj desaťpercentný náskok.
.ach, tá ekonomika
Všetko sa však rýchlo zmenilo. Krach Lehman Brothers, poštátnenie poisťovne AIG a celá ekonomická kríza zavarili republikánom. Pridalo sa zosmiešňovanie Sarah Palinovej, z pera Fareeda Zakariu a ďalších prominentných komentátorov, za jej vyhlásenia či luxusné oblečenie a Palinovej chyby pri komunikácii s novinármi. Nálada sa náhle otočila. Kandidátka na viceprezidentku prestala robiť tlačové konferencie, odmietla ponuky na interview a zostala pri tom, čo jej išlo najlepšie: priamy kontakt s voličmi, negatívna kampaň proti Obamovi a pre pravicových voličov, unavených Bushom a McCainom, svieži populizmus. Všetko to síce drží republikánsku dvojicu stále v hre, ale postupne strácajú štát za štátom, ktoré predtým dvakrát volili Georgea Busha. Tradične „červené“, v americkej terminológii republikánske štáty, ako Colorado, Nevada, Virginia či dokonca Severná Karolína, by dnes väčšinovo volili Obamu. Tým sa však zlé správy pre McCaina týždeň pred voľbami nekončia.
.powell a ďalší
Najviac medializovanou podporou, ktorú minulý týždeň Obama s Bidenom získali z republikánskeho tábora, bol generál Colin Powell. Bývalý poradca Reagana, obľúbený veliteľ štábu u staršieho Busha a minister zahraničných vecí u mladšieho Busha, teda kariérny republikán, vidí v Obamovi osobu, s ktorou príde väčšia spoločenská transformácia. Ako tvrdí, Obamovo zvolenie by pomohlo „zelektrizovať Ameriku aj svet“. Súčasne otvorene hovorí, že argumentom je aj Obamova farba kože. Keby Powell podporil McCaina, možno by sa viac hovorilo najmä o Iraku, Powellových klamstvách na pôde OSN a McCainovi by to nič nepomohlo. Opak však neplatí: médiá si podporu Obamovi cenia, zbytočné komentáre idú bokom. Ďalší republikán, ktorý podporil Obamu, je syn zakladateľa a dlhoročného šéfredaktora konzervatívneho National Review, Christopher Buckley. Pred pár dňami tento spisovateľ šokoval článkom s nasledujúcim titulkom: „Prepáč ocko, ale budem voliť Obamu“. Buckley starší je už po smrti, ale prekvapenie to bolo mimoriadne. Buckley mladší totiž McCaina nielen osobne dlhodobo pozná, ale písal mu prejav a podporoval ho aj v doterajších článkoch. Ďalší „prebehlík“ sa volá Christopher Hitchens, pôvodom Angličan, založením ortodoxný ateista, ktorý bol posledné roky označovaný za neokonzervatívca a McCaina veľmi chválil. A keďže jeho stĺpčeky uverejňuje tak lifestylový časopis Vanity Fair, ako aj seriózne noviny, tento spisovateľ má svoj vplyv. Časy sa však menia a od minulého týždňa podporuje Obamu. Keď k tomu pridáte článok pro-life akademikov Cafardiho, Cathleen Kaveny a Kmieca, publikovaný v Newsweeku, ktorí sa vyjadrili o Obamovi z katolíckych pozícií. Obama je vraj v sporných kultúrno-etických otázkach umiernený. Kto má toho nešťastného McCaina vlastne ešte voliť?
Samozrejme, nič sa nenecháva na náhodu. „Prebehlíci“ majú patričnú publicitu a republikáni podporujúci Obamu majú svoju internetovú stránku. Aby bola zábava, okrem odkazov na podporu pár známych mien na nej nájdete ankety a špekulácie, kto bude nasledovať a pridá sa k podpore Baracka Obamu. Žeby senátor Chuck Hagel? McCain si môže akurát tak opakovať staré príslovie o tom, načo sú mu s takýmito priateľmi vlastne nepriatelia... K tomu si treba ešte prirátať, že Obama vie získať desaťnásobne viac peňazí ako McCain, na jeho stranu sa prikláňajú nerozhodnuté štáty, nebojuje s veľkými médiami a praje mu aj zlá ekonomická situácia. Zdá sa, že nič tak nevystihuje súčasné voľby ako jeho slogan o potrebe zmeny. Je teda výsledok dopredu jasný? Láme sa práve republikánska základňa?
.jednotná ľavica
V čase, keď intelektuáli a médiá podporujúce demokratov ukazujú príkladnú jednotu, je to viac ako možné. Ľavica od Ronalda Dworkina, Paula Krugmana či T. G. Asha, ktorí píšu v New York Review of Books, má jasno. Rovnako v prospech Obamu dopadli redakčné rozhodnutia vplyvných New York Times, Washington Post či ďalších médií na obidvoch pobrežiach. Zdá sa, že prekvapiť by ešte mohol britský Economist (v USA čoraz viac čítaný), ktorý v poslednom čísle kritizoval Obamov ekonomický program. Vo všeobecnosti mainstreamové médiá prešli už na inú otázku, a síce, ako bude Obama vychádzať s americkým „pravicovým národom“ po voľbách. Obama je totiž, ako vyplýva z jeho hlasovaní, ešte ľavicovejší kandidát než boli v posledných dvoch voľbách neúspešní John Kerry alebo Al Gore. Ak demokrati okrem Bieleho domu ovládnu aj obidve snemovne Kongresu, čo asi čaká pravicový národ? Lekcia švédštiny?
.rasa alebo šťastie?
Dnes sa zdá, že do volieb sú tak v hre, okrem výnimočných udalostí, ešte tri faktory. Pre ľavicu je to faktor rasy, teda obava, že bieli voliči nedajú hlas čiernemu kandidátovi, takzvaný Bradleyho efekt. Pre pravicu je to iný skrytý efekt – Obamova neskúsenosť, čo majstrovsky využívala, i keď s tým napokon nepochodila, Hillary Clintonová. Obama je totiž azda jediný americký politik, ktorý má za sebou viac odpracovaných dní v kampani, ako odsedených v snemovni. A napokon tretím je obyčajné šťastie, ktoré už nejedny voľby prekvapujúco rozhodlo.
.nové rozdelenie Ameriky
Na pozadí nového rozdelenia Ameriky na červené a na modré štáty sa ponúka ešte iná, vážnejšia otázka. Od porážky Jimma Cartera bola pre republikánov víťazná každá prezidentská kampaň, v ktorej sa spojili neokonzervatívci, ekonomickí liberáli a náboženská pravica. Teda koalícia, ktorú ešte v 60. rokoch sformoval inak neúspešný Barry Goldwater. Stačilo nájsť osobu, ktorá všetky tieto skupiny presvedčivo spojila a víťazstvo bolo na ceste. McCain, ktorý mimochodom sedí na Goldwaterovej stoličke v senáte, bol od začiatku v tomto zmysle v ťažkej situácii. Začínal ako outsider, a jedinú podporu, ktorú mal istú, boli neokonzervatívci. Ekonomických liberálov zastupoval Mitt Romney a náboženskú pravicu Mike Huckabee. Viac ako zjednotenie však bilo do očí aj niečo iné: najsilnejším článkom koalície sa postupne stali evanjelikálni voliči, ktorí však v politickej reprezentácii mali najmenšie zastúpenie. Bol to práve Huckabee, ktorý povedal, že situácia sa zmenila a náboženská pravica by už nemala byť do počtu, ale sama navrhovať víťazného kandidáta. Voľby teda môžu ukázať, že tradičná republikánska koalícia je v pohybe. A ako ukazuje práve energické nasadenie Sarah Palinovej, so zmenou pomerov môže prísť aj zmena tém a príklon k populizmu. Na druhej strane, naopak, sa Obama takmer po tridsiatich rokoch, keď dokázal republikánov poraziť iba jediný demokrat, Bill Clinton, pokúsil zjednotiť všetko, čo sa dalo. Dlhé a vyčerpávajúce primárky s Hillary Clintonovou boli v skutočnosti o tom, či preváži tradičná, alebo nová rasovo farebná demokratická základňa. Obamovo víťazstvo, ale najmä prípadná schopnosť vládnuť „pravicovému národu“ ukáže, či v Amerike náhodou práve nevznikla nová koalícia na nasledujúce desaťročie.
Ak je dnes, týždeň pred americkými voľbami, niečo jasné, tak je to ich interpretácia. Ak vyhrá Obama, budú sa písať dejiny. Titulky budú o prvom čiernom prezidentovi, obnovenom americkom sne či o demokratickej revolúcii. Ak vyhrá McCain, senzáciou bude Obamova prehra. V istom zmysle je Obama tohtoročným víťazom už teraz. Voľby sú totiž najmä o ňom.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.