slovami „tantum, quantum“ (natoľko, nakoľko) označoval Ignác z Loyoly princíp zdržanlivého využívania prostriedkov, ktorými dosahujeme ciele, čo sme si vopred vytýčili: využívať ich treba natoľko, nakoľko nás k nim privádzajú, vzdať sa ich treba natoľko, nakoľko nás od nich vedú preč. Aj Peter Macsovszky dokázal prostriedky literárnej invencie využiť práve natoľko, nakoľko mu pomohli napísať knihu, ktorú porota Anasoft litery ocenila za najlepšiu slovenskú knihu roka 2015.
Tú knihu tvorí sto... čoho? Kapitol? Častí? Oddielov? Povedzme, že sto literárnych úsekov, ktorými sa uberáme cestami „turistu, návštevníka, spirituálneho hľadača, vedeckého a pedagogického pracovníka“ Szoborkaya. Dozvedáme sa o ňom kadečo, o jeho detstve, pochybnostiach, nepochopeniach, pozorovaniach. Zdolávame sto úsekov literárnej húštiny tohto experimentálneho písania. No experiment, hoci v mnohom vyráža dych, je tu stále prítomný len natoľko, nakoľko si plní svoju rolu.
presekať sa vetami
Presekávať sa húštinou slov môže znamenať aj toto: niektoré vety poničiť, interpunkčne rozkúskovať a prekliesniť si tak nimi cestu k príbehu. Možno je to prisilné vysvetlenie Macsovszkého experimentovania s vetnou stavbou. Na prvé čítanie má čitateľ naozaj čo robiť, kým si naň zvykne. Pri každom ďalšom čítaní to už ide ľahšie; cesta je voľná, priechod pripravený.
Kniha raz pripomína cestopis, inokedy voľné úvahy, pohybujúce sa na rozmedzí psychológie, filozofie, spirituálnych až ezoterických fantázií.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.