pokochal som sa vyhliadkou z veže, ktorá architektúrou kopíruje Eiffelovu, len je vyššia, potom som sa najedol v suši bare. Bol maličký, menu minimalistické, a obsluha skutočne nosila iba jedlo a nápoje. Všetko ostatné si zákazník vyťahoval z malých zásuviek, poličiek alebo si po to jednoducho dokráčal do kuchyne. Mne jedlo prinášala útla mladá Japonka, od nej som si na konci vypýtal účet, zaplatil a nechal jej pár stoviek jenov sprepitné.
Býval som v neďalekom hoteli a bol som už takmer pri ňom, keď ma za plece chytilo útle žieňa.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.