Keď bremeno nadľahčuje

laco Kulanga je chatár na Skalnatej chate vo Vysokých Tatrách. Keď hovorí, rozpráva krátko. V jeho reči chýbajú dĺžne. Tie chýbajú aj na prevádzkovej tabuli pred chatou. Veľa toho tento šesťdesiatnik nepovie, ale ani nepotrebuje. Má radšej samotu a ťažké náklady.

Sme na zasneženom predhorí Lomnického štítu. V pozadí, nízko pod mrakmi, je rozľahlá podtatranská kotlina. Desiatky lyžiarov si to oblúkmi šinú dole do Tatranskej Lomnice popri vlekoch a lanovkách. Len Laco pomaly stúpa v starom pletenom svetri s obrovskými krosnami na chrbte, ktoré pripomínajú rebrík. Má na nich dve plynové bomby, navrchu niekoľko ruksakov. Spolu oveľa viac ako sto kíl. Je sústredený, po lícach mu stekajú dva pramienky potu zo šedín na hlave. Zastavuje sa v hlbokom snehu pred chatou. Krosná pomaly kladie do snehu, zapiera nohy ako býk a ruky v popruhoch napínajú lyžiarske palice. Chce sa znovu postaviť, ale nejde to. Popruhy sa zarezávajú do svetra. Kamera dlho ukazuje boj človeka s nákladom. Divák v kinosále trpí, až má chuť postaviť sa a pomôcť mu. Lyžiari v diaľke zatiaľ víria prašan.

„Pavol Barabáš natočil úchvatný dokument o mieste, ktoré filmársky zmapoval viac ako ktokoľvek iný. “

Nie je to film o utrpení. Naopak. Pavol Barabáš natočil úchvatný dokument o mieste, ktoré filmársky zmapoval viac ako ktokoľvek iný. O Vysokých Tatrách a „najužitočnejších zvieratách v ňom, ktoré sú najmenej ocenené“. Teda o horských nosičoch, ako ich s iróniou zadefinoval jeden z nich. Sám Barabáš medzi nosičov patril, takže ich vnútornému svetu a zdanlivému trápeniu rozumie intímne. Postupne nám v dokumente Sloboda pod nákladom predstavuje príbehy štyroch. Okrem spomínaného Kulangu spoznáme legendy ako Viktor Beránek, Laco Chudík (podobnosť s menom hereckej legendy len náhodná) a Peter Petras.

viktor a laco

Horskí nosiči sú fenoménom Tatier. V Alpách ich už dávno nahradili lanovky a helikoptéry. Naše najmenšie veľhory sú poslednou európskou baštou ich starého sveta. Tí veteráni sú akoby z iného času a vesmíru.