Ako rýchlo a prečo sa bude rast slovenskej ekonomiky spomaľovať? Ako sa to prejaví v bežnom živote? Čo treba robiť a akým chybám by sme sa mali vyvarovať. Odpovedá šéf ekonomického výskumu Este Bank pre strednú a východnú Európu Juraj Kotian.
.ako výrazne finančná kríza a jej dôsledky prispejú k spomaleniu nášho ekonomického rastu?
Áno, pre zhoršený globálny vývoj sme museli znížiť odhad rastu vo všetkých stredoeurópskych ekonomikách, Slovensko nevynímajúc. Hlavnými dôvodmi spomalenia sú nižší zahraničný dopyt a pribrzdený rastu úverov a investícií. Na budúci rok počítame pre Slovensko s ekonomickým rastom o necelé dve percentá nižším oproti odhadom z čias, keď kríza bola ešte len v plienkach.
.bude spomaľovanie pokračovať aj v ďalších rokoch?
Áno, a dialo by sa to bez ohľadu na krízu. Slovenský trh práce už nemá taký priestor na pokles nezamestnanosti ako v minulých rokoch a nedochádza ani k nejakým zásadným štrukturálnym zmenám, ktoré by prispeli k zvyšovaniu efektivity v ekonomike. To všetko, popri spomalení rastu investícií, obmedzuje potenciál rastu slovenskej ekonomiky. Ak sa ekonomiky západnej Európy dokážu preniesť cez súčasné problémy do konca budúceho roka, tak by rast v roku 2010 mohol o niečo viac poskočiť. No také silné rasty, aké Slovensko zaznamenávalo v predchádzajúcich dvoch rokoch, môžeme pokojne nazvať minulosťou.
.hrozí Slovensku v dohľadnom čase záporný rast, teda recesia?
V zásade máme dva vzorové príklady krajín zo strednej Európy, ktoré sa dostali do ekonomickej stagnácie či recesie. Jedným je Estónsko, ktoré sa dostalo do recesie pre absenciu vlastnej menovej politiky, čo malo za následok dlhodobé prehrievanie estónskej ekonomiky, až došlo k vzniku bubliny na trhu nehnuteľností a tá spľasla. Druhým príkladom je Maďarsko, kde dôvody na ekonomickú stagnáciu mali pôvod v neúmernej spotrebe vlády, ktorá míňala oveľa viac peňazí, než na čo ekonomicky mala. Potom musela tento vývoj bolestivo korigovať v tom najhoršom období, v čase slabnúceho ekonomického rastu. Na Slovensku dnes nie sú parametre na to, aby čelilo hrozbe recesie.
.čo by sa muselo zmeniť, aby sa to zmenilo?
Ak by nás nepribrzdila globálna kríza, Slovensko by po pár veľmi silných rokoch mohlo byť náchylné „prehriať sa“ a pristáť rovnako rýchlo ako Estónsko. Podstatne odstrašujúcejší je však maďarský scenár, ktorý sa nám môže ľahko prihodiť, ak verejné výdavky nebudú prispôsobené reálnym ekonomickým možnostiam.
.ako sa spomaľovanie ekonomiky prejaví v bežnom živote?
Ako prvé ho pocítia podniky, ktorým začnú klesať objednávky, firmy budú opatrnejšie v otváraní nových pracovných pozícií a v investíciách. Firmy, ktoré nebudú vedieť zabezpečiť odbyt produkcie, budú znižovať počet pracovníkov. Mal by sa dočasne zastaviť rast cien nehnuteľností a pokles by mali zaznamenať aj ceny tovarov dlhodobej spotreby, akými sú autá či elektronika. To nielen vzhľadom na slabší rast príjmov, ale aj pomalší rast úverov.
.existuje rozumný spôsob, ako sa spomaľovaniu ekonomiky brániť alebo ako ho čo najlepšie prežiť a skrátiť na minimum?
Jedným z takých spôsobov je mať voľne plávajúci kurz, ktorý sa v období zhoršených ekonomických vyhliadok prirodzene oslabí. Slabší kurz umožní ľahšie dýchať výrobnému sektoru a prispeje k miernemu zníženiu reálnych úrokových sadzieb, čím stimuluje ekonomický rast. V prípade, že krajina nemá možnosť realizovať svoju vlastnú menovú politiku, a to je prakticky už aj prípad Slovenska, môže znižovať hraničné náklady práce a kapitálu napríklad znižovaním priamych daní a odvodov.
.čo je v našej situácii najčastejšia chyba, ktorej sa vlády, centrálne banky, ale aj podniky či domácnosti dopúšťajú?
V dobrých časoch sa málo myslí na to, že môžu prísť aj horšie časy. Nešetrí sa vtedy, keď je z čoho a nerobia sa opatrenia, dokiaľ čas netlačí. Krízy sú však zradné v tom, že čas hrá vždy proti vám. Preto najviac postihujú nepripravených a tých, čo nedokážu pružne reagovať.
.ako výrazne finančná kríza a jej dôsledky prispejú k spomaleniu nášho ekonomického rastu?
Áno, pre zhoršený globálny vývoj sme museli znížiť odhad rastu vo všetkých stredoeurópskych ekonomikách, Slovensko nevynímajúc. Hlavnými dôvodmi spomalenia sú nižší zahraničný dopyt a pribrzdený rastu úverov a investícií. Na budúci rok počítame pre Slovensko s ekonomickým rastom o necelé dve percentá nižším oproti odhadom z čias, keď kríza bola ešte len v plienkach.
.bude spomaľovanie pokračovať aj v ďalších rokoch?
Áno, a dialo by sa to bez ohľadu na krízu. Slovenský trh práce už nemá taký priestor na pokles nezamestnanosti ako v minulých rokoch a nedochádza ani k nejakým zásadným štrukturálnym zmenám, ktoré by prispeli k zvyšovaniu efektivity v ekonomike. To všetko, popri spomalení rastu investícií, obmedzuje potenciál rastu slovenskej ekonomiky. Ak sa ekonomiky západnej Európy dokážu preniesť cez súčasné problémy do konca budúceho roka, tak by rast v roku 2010 mohol o niečo viac poskočiť. No také silné rasty, aké Slovensko zaznamenávalo v predchádzajúcich dvoch rokoch, môžeme pokojne nazvať minulosťou.
.hrozí Slovensku v dohľadnom čase záporný rast, teda recesia?
V zásade máme dva vzorové príklady krajín zo strednej Európy, ktoré sa dostali do ekonomickej stagnácie či recesie. Jedným je Estónsko, ktoré sa dostalo do recesie pre absenciu vlastnej menovej politiky, čo malo za následok dlhodobé prehrievanie estónskej ekonomiky, až došlo k vzniku bubliny na trhu nehnuteľností a tá spľasla. Druhým príkladom je Maďarsko, kde dôvody na ekonomickú stagnáciu mali pôvod v neúmernej spotrebe vlády, ktorá míňala oveľa viac peňazí, než na čo ekonomicky mala. Potom musela tento vývoj bolestivo korigovať v tom najhoršom období, v čase slabnúceho ekonomického rastu. Na Slovensku dnes nie sú parametre na to, aby čelilo hrozbe recesie.
.čo by sa muselo zmeniť, aby sa to zmenilo?
Ak by nás nepribrzdila globálna kríza, Slovensko by po pár veľmi silných rokoch mohlo byť náchylné „prehriať sa“ a pristáť rovnako rýchlo ako Estónsko. Podstatne odstrašujúcejší je však maďarský scenár, ktorý sa nám môže ľahko prihodiť, ak verejné výdavky nebudú prispôsobené reálnym ekonomickým možnostiam.
.ako sa spomaľovanie ekonomiky prejaví v bežnom živote?
Ako prvé ho pocítia podniky, ktorým začnú klesať objednávky, firmy budú opatrnejšie v otváraní nových pracovných pozícií a v investíciách. Firmy, ktoré nebudú vedieť zabezpečiť odbyt produkcie, budú znižovať počet pracovníkov. Mal by sa dočasne zastaviť rast cien nehnuteľností a pokles by mali zaznamenať aj ceny tovarov dlhodobej spotreby, akými sú autá či elektronika. To nielen vzhľadom na slabší rast príjmov, ale aj pomalší rast úverov.
.existuje rozumný spôsob, ako sa spomaľovaniu ekonomiky brániť alebo ako ho čo najlepšie prežiť a skrátiť na minimum?
Jedným z takých spôsobov je mať voľne plávajúci kurz, ktorý sa v období zhoršených ekonomických vyhliadok prirodzene oslabí. Slabší kurz umožní ľahšie dýchať výrobnému sektoru a prispeje k miernemu zníženiu reálnych úrokových sadzieb, čím stimuluje ekonomický rast. V prípade, že krajina nemá možnosť realizovať svoju vlastnú menovú politiku, a to je prakticky už aj prípad Slovenska, môže znižovať hraničné náklady práce a kapitálu napríklad znižovaním priamych daní a odvodov.
.čo je v našej situácii najčastejšia chyba, ktorej sa vlády, centrálne banky, ale aj podniky či domácnosti dopúšťajú?
V dobrých časoch sa málo myslí na to, že môžu prísť aj horšie časy. Nešetrí sa vtedy, keď je z čoho a nerobia sa opatrenia, dokiaľ čas netlačí. Krízy sú však zradné v tom, že čas hrá vždy proti vám. Preto najviac postihujú nepripravených a tých, čo nedokážu pružne reagovať.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.