Tento utorok má americký minister pre vnútornú bezpečnosť oznámiť, kedy presne nám Spojené štáty zrušia vízovú povinnosť. Bolo by pekné, keby sa naplnilo očakávanie, že sa tak stane práve 17. novembra. Keby to však bolo trebárs aj 1. januára, bude to pre Slovensko jedna z najpozitívnejších správ roka.
Nie všetci to pritom vidia rovnako. Keď prezident Bush predminulý týždeň oznámil, že víza končia, premiér Fico zareagoval slovami, že nevie prečo táto téma každého tak vzrušuje. A ešte dodal niečo o rovnováhe v medzinárodných vzťahoch a o tom, že Američania nám mali zrušiť víza už dávno.
Áno, bolo by to bývalo príjemné už skôr, ale Ficova predstava má háčik. Keď sa ktokoľvek zo Slovenska zamyslí, určite medzi svojimi známymi nájde aspoň jedného človeka, ktorý zostal v USA nelegálne, prípadne tam načierno aspoň nejaký čas pracoval. Takýchto ľudí bolo a je rádovo viac ako nelegálne pracujúcich Američanov na Slovensku. Za takýchto okolností bolo síce smutné, ale celkom pochopiteľné, že si americká strana medzi žiadateľmi o víza vyberala a mnohým ho aj opakovane neudelila.
Časť problému však bola aj na americkej strane. Svoje rozhodnutie neudeliť víza veľvyslanectvo nie vždy zdôvodňovalo. Každý, kto žiadal o víza, sa stretol s neveľmi jasnými kritériami, na základe ktorých sa rozhodovalo. Ako sa dalo odhadnúť koľko „dokumentov dokazujúcich vaše silné finančné, ekonomické a sociálne väzby“ je treba? A čo človek zmohol proti vetám, že „konzul musí predpokladať, že každý žiadateľ chce cestovať do Spojených štátov amerických za účelom vysťahovania sa. Aby sa teda žiadateľ kvalifikoval na získanie víz, musí presvedčiť konzula, že to nie je účelom jeho cesty.“ Prezumpcia viny ako vyšitá. Sme radi, že pre turistov sa tento systém končí. Vypisovanie formulárov nás síce neminie, ale bude to oveľa jednoduchšie.
Autor tohto článku žiadal v priebehu trinástich rokov o rôzne typy víz šesťkrát. Vždy ich dostal, často len na tri mesiace. Napriek istej radosti, že už nebude musieť postávať na Hviezdoslavovom námestí, preto cíti aj istú nostalgiu. Bude mu svojím spôsobom smutno za konzulárnymi pracovníkmi, aj tými fajn nálepkami v pase. Naposledy bol na tom kúsku amerického územia v strede Bratislavy minulý týždeň. Je trochu smiešne, že niekoľko týždňov pred zrušením víz ich dostal na desať rokov. Pýtal sa, na čo mu po 17. novembri budú? Ale potom si prečítal, že premiér Fico cestuje na návštevu Vietnamskej socialistickej republiky – a pochybnosti zmizli. Človek nikdy nevie...
Nie všetci to pritom vidia rovnako. Keď prezident Bush predminulý týždeň oznámil, že víza končia, premiér Fico zareagoval slovami, že nevie prečo táto téma každého tak vzrušuje. A ešte dodal niečo o rovnováhe v medzinárodných vzťahoch a o tom, že Američania nám mali zrušiť víza už dávno.
Áno, bolo by to bývalo príjemné už skôr, ale Ficova predstava má háčik. Keď sa ktokoľvek zo Slovenska zamyslí, určite medzi svojimi známymi nájde aspoň jedného človeka, ktorý zostal v USA nelegálne, prípadne tam načierno aspoň nejaký čas pracoval. Takýchto ľudí bolo a je rádovo viac ako nelegálne pracujúcich Američanov na Slovensku. Za takýchto okolností bolo síce smutné, ale celkom pochopiteľné, že si americká strana medzi žiadateľmi o víza vyberala a mnohým ho aj opakovane neudelila.
Časť problému však bola aj na americkej strane. Svoje rozhodnutie neudeliť víza veľvyslanectvo nie vždy zdôvodňovalo. Každý, kto žiadal o víza, sa stretol s neveľmi jasnými kritériami, na základe ktorých sa rozhodovalo. Ako sa dalo odhadnúť koľko „dokumentov dokazujúcich vaše silné finančné, ekonomické a sociálne väzby“ je treba? A čo človek zmohol proti vetám, že „konzul musí predpokladať, že každý žiadateľ chce cestovať do Spojených štátov amerických za účelom vysťahovania sa. Aby sa teda žiadateľ kvalifikoval na získanie víz, musí presvedčiť konzula, že to nie je účelom jeho cesty.“ Prezumpcia viny ako vyšitá. Sme radi, že pre turistov sa tento systém končí. Vypisovanie formulárov nás síce neminie, ale bude to oveľa jednoduchšie.
Autor tohto článku žiadal v priebehu trinástich rokov o rôzne typy víz šesťkrát. Vždy ich dostal, často len na tri mesiace. Napriek istej radosti, že už nebude musieť postávať na Hviezdoslavovom námestí, preto cíti aj istú nostalgiu. Bude mu svojím spôsobom smutno za konzulárnymi pracovníkmi, aj tými fajn nálepkami v pase. Naposledy bol na tom kúsku amerického územia v strede Bratislavy minulý týždeň. Je trochu smiešne, že niekoľko týždňov pred zrušením víz ich dostal na desať rokov. Pýtal sa, na čo mu po 17. novembri budú? Ale potom si prečítal, že premiér Fico cestuje na návštevu Vietnamskej socialistickej republiky – a pochybnosti zmizli. Človek nikdy nevie...
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.