Keď sa v to ráno študentka maďarskej národnosti Hedviga Malinová ponáhľala na skúšku z maďarského jazyka, bola pripravená ako vždy. Informácia, že v ten deň bude mať desať študentov skúšku z maďarčiny, bola verejne prístupná.
Náhliac sa parkom počula: „Na Slovensku po slovensky!“ a ešte „Kam ideš?“. „Na skúšku,“ odvetila. Dvaja holohlaví mladíci jej strhli hlavu do záklonu a viedli ju do priehlbiny. Než ju zbili do bezvedomia, stihla si ich zapamätať. Ich identikity sa podobajú na skínov, ktorých nikto nemá záujem poriadne vyšetriť. Naopak, vysokí predstavitelia štátu vyhlásili, že „skutok sa nestal“, že je to nad slnko jasné. V skutočnosti bez toho, že by títo páni museli ísť na detektor, je naopak jasné, žE vláde sa vtedy veľmi nehodilo, že sa skutok stal. Socialistická internacionála totiž kritizovala prítomnosť nacionalistov v tejto vláde. Začal teda pôsobiť mocenský vektor – takže „skutok sa nestal“.
Hedvige pribudli dve ďalšie psychotraumy – vyšetrovanie pod nátlakom a krutá hrozba bombového atentátu na partnera. Hedviginho prípadu sa našťastie ujal advokát, ktorý pozná hodnotu slobody a ľudských práv. Liečil som vtedy Hedvigu z následkov psychotráum. Hneď, ako mi bolo jasné, že je to dôveryhodná osoba a medicínske zistenia jasne potvrdili, že bola fyzicky napadnutá, prišlo k pokusu brutálne ju zastrašiť. Nebol som si vtedy istý, kam až sú schopní zájsť. Preto som sa rozhodol informovať médiá. Lekár je viazaný zdravotníckou mlčanlivosťou, potreboval som teda Hedvigin súhlas. Súhlasila. Odvahu som potom našiel aj v tomto časopise. Inde v tej dobe nie. Listom som informoval podpredsedu vlády pre ľudské práva a menšiny Čaploviča. Ten sa neskôr zmienil, že nejaký lekár sa ho snažil ovplyvniť v prípade Hedvigy, a dal to do kontextu s pokusom o povalenie vlády…
“Honba na čarodejnicu“ pokračuje. Na verejne prístupnom videu sa strieľalo na figurínu Hedviga. V inom videoklipe sa spieva, že treba zabiť tých, čo „platili Hedvigu“. Ako pozitívni hrdinovia tam pôsobia Packa a Kaliňák…
Naši vysokí štátni predstavitelia akoby tiež volali „Na Slovensku po slovensky“. Minister školstva Mikolaj požaduje slovenčinu aj na ulici, mimo domu. Vnucuje žiakom učebnice, ktoré nerešpektujú logiku a zvyklosti jazyka. Toto je psychické násilie na veľmi citlivom mieste. Netreba veľkú fantáziu, aby sme si vedeli predstaviť, o aké zraniteľné miesto ide. Človek má tendenciu vnímať útok na svoj materinský jazyk ako útok na vzťah matka-dieťa. Generácie pred nami to poznali ako maďarizačný tlak. Ak sa teraz my analogicky správame k občanom s materinským jazykom maďarským, znamená to, že nás motivuje pomsta, a nie empatia pre bolesť druhého. Platí to hádam len pre časť z nás. Kde vo svojej hierarchii však majú slobodu a ľudské práva opozičné strany, keď takmer nereagujú?
Hedvigina dcéra Emma bude mať materinský jazyk maďarský. Bude si ho osvojovať úplne prirodzene od svojej milujúcej mamy, ktorá si ho osvojila od svojej milujúcej mamy. A, samozrejme, od milujúceho otca. „Vzal by som na seba jej trápenie, keby sa to dalo,“ poznamenal pri jednom rodinnom terapeutickom sedení. Emma si osvojí aj slovenčinu, od svojho milujúceho otca Petra.
Hedviga všetky skúšky zo svojho materinského jazyka zvládla noblesne. Výborne zvláda aj slovenčinu a češtinu. Slovenčina jej je taká blízka, že vnútorne formulky autogénneho tréningu používa v nej. Nemecky sa naučila sama. Ako dieťa si púšťala rakúsku televíziu, zapisovala si slovíčka a vyhľadávala ich v slovníku. Potom vyštudovala nemčinu aj na vysokej škole. Po útoku, ktorý sa stal pred viac ako dvoma rokmi (a stíhaní nie sú páchatelia, ale ona), sa oboznámila s dielom Franza Kafku už aj z originálov.
Už vie, aký pocit chcel Kafka vyjadriť, keď ktosi človeku pripisuje vinu, a on nevie prečo.
Autor je psychiater a psychoterapeut.
Náhliac sa parkom počula: „Na Slovensku po slovensky!“ a ešte „Kam ideš?“. „Na skúšku,“ odvetila. Dvaja holohlaví mladíci jej strhli hlavu do záklonu a viedli ju do priehlbiny. Než ju zbili do bezvedomia, stihla si ich zapamätať. Ich identikity sa podobajú na skínov, ktorých nikto nemá záujem poriadne vyšetriť. Naopak, vysokí predstavitelia štátu vyhlásili, že „skutok sa nestal“, že je to nad slnko jasné. V skutočnosti bez toho, že by títo páni museli ísť na detektor, je naopak jasné, žE vláde sa vtedy veľmi nehodilo, že sa skutok stal. Socialistická internacionála totiž kritizovala prítomnosť nacionalistov v tejto vláde. Začal teda pôsobiť mocenský vektor – takže „skutok sa nestal“.
Hedvige pribudli dve ďalšie psychotraumy – vyšetrovanie pod nátlakom a krutá hrozba bombového atentátu na partnera. Hedviginho prípadu sa našťastie ujal advokát, ktorý pozná hodnotu slobody a ľudských práv. Liečil som vtedy Hedvigu z následkov psychotráum. Hneď, ako mi bolo jasné, že je to dôveryhodná osoba a medicínske zistenia jasne potvrdili, že bola fyzicky napadnutá, prišlo k pokusu brutálne ju zastrašiť. Nebol som si vtedy istý, kam až sú schopní zájsť. Preto som sa rozhodol informovať médiá. Lekár je viazaný zdravotníckou mlčanlivosťou, potreboval som teda Hedvigin súhlas. Súhlasila. Odvahu som potom našiel aj v tomto časopise. Inde v tej dobe nie. Listom som informoval podpredsedu vlády pre ľudské práva a menšiny Čaploviča. Ten sa neskôr zmienil, že nejaký lekár sa ho snažil ovplyvniť v prípade Hedvigy, a dal to do kontextu s pokusom o povalenie vlády…
“Honba na čarodejnicu“ pokračuje. Na verejne prístupnom videu sa strieľalo na figurínu Hedviga. V inom videoklipe sa spieva, že treba zabiť tých, čo „platili Hedvigu“. Ako pozitívni hrdinovia tam pôsobia Packa a Kaliňák…
Naši vysokí štátni predstavitelia akoby tiež volali „Na Slovensku po slovensky“. Minister školstva Mikolaj požaduje slovenčinu aj na ulici, mimo domu. Vnucuje žiakom učebnice, ktoré nerešpektujú logiku a zvyklosti jazyka. Toto je psychické násilie na veľmi citlivom mieste. Netreba veľkú fantáziu, aby sme si vedeli predstaviť, o aké zraniteľné miesto ide. Človek má tendenciu vnímať útok na svoj materinský jazyk ako útok na vzťah matka-dieťa. Generácie pred nami to poznali ako maďarizačný tlak. Ak sa teraz my analogicky správame k občanom s materinským jazykom maďarským, znamená to, že nás motivuje pomsta, a nie empatia pre bolesť druhého. Platí to hádam len pre časť z nás. Kde vo svojej hierarchii však majú slobodu a ľudské práva opozičné strany, keď takmer nereagujú?
Hedvigina dcéra Emma bude mať materinský jazyk maďarský. Bude si ho osvojovať úplne prirodzene od svojej milujúcej mamy, ktorá si ho osvojila od svojej milujúcej mamy. A, samozrejme, od milujúceho otca. „Vzal by som na seba jej trápenie, keby sa to dalo,“ poznamenal pri jednom rodinnom terapeutickom sedení. Emma si osvojí aj slovenčinu, od svojho milujúceho otca Petra.
Hedviga všetky skúšky zo svojho materinského jazyka zvládla noblesne. Výborne zvláda aj slovenčinu a češtinu. Slovenčina jej je taká blízka, že vnútorne formulky autogénneho tréningu používa v nej. Nemecky sa naučila sama. Ako dieťa si púšťala rakúsku televíziu, zapisovala si slovíčka a vyhľadávala ich v slovníku. Potom vyštudovala nemčinu aj na vysokej škole. Po útoku, ktorý sa stal pred viac ako dvoma rokmi (a stíhaní nie sú páchatelia, ale ona), sa oboznámila s dielom Franza Kafku už aj z originálov.
Už vie, aký pocit chcel Kafka vyjadriť, keď ktosi človeku pripisuje vinu, a on nevie prečo.
Autor je psychiater a psychoterapeut.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.