havel bol pred novembrom 1989 dvadsať rokov známy len ako „nepriateľ socialistického zriadenia“. Iba český disent a hŕstka slovenského disentu poznala jeho skutočný význam. Havlov spor s Milanom Kunderom z roku 1968 o zmysle základných ľudských slobôd nepoznal takmer nikto. Havel v ňom však definoval svoje celoživotné zásady, slobodu slova a zhromažďovania, otvorenú, verejne kontrolovanú politiku, skutočne demokratický spôsob vlády, politickú pluralitu, ekonomickú prestavbu, suverénnu zahraničnú politiku, morálnu pracovnú obrodu národa.
To neboli floskuly, ale princípy života v slobode, ktorých sa Havel držal celý život. Kládol som si v tom novembri 1989 otázku, či budú pochopiteľné väčšine ľudí, pre ktorých bola celoživotnou skúsenosťou prispôsobivosť. Havlova idea slobody ich však v prvej chvíli strhla. Jedných preto, že sa im splnila celoživotná túžba, druhých uchvátilo nadšenie chvíle, ale bolo aj mnoho takých, čo sa zase raz oportunisticky prispôsobili, lebo vyňuchali dobový trend.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.