študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave pod vedením sochára Jozefa Kostku, kde bol následne v rokoch 1990 – 1994 rektorom a do roku 2007 bol aj pedagogicky činný. Jeho realizácie pre verejný priestor boli osadené doma aj v zahraničí. Okrem množstva ocenení a zastúpení v galerijných i privátnych zbierkach vystavoval v roku 1995 aj na prestížnom Benátskom bienále. Hoci sa spája primárne so sochárskou tvorbou, priekopnícke sú aj jeho počítačové grafiky a maliarske, kresbové či sklárske realizácie.
na deštrukciu diel si musel zvyknúť
Ešte ako študenta bratislavskej Vysokej školy výtvarných umení ho v roku 1964 architekt Dušan Kuzma pozval na spoluprácu pri realizácii banskobystrického Pamätníka SNP. Výsledkom je jedno z najvýznamnejších spojení architektúry a sochárskej práce vo verejnom priestore na Slovensku. Originálne architektonické riešenie pripomienky obdobia druhej svetovej vojny a následného Slovenského národného povstania disponuje monumentálnou organickou hmotou, ktorej stredovú „trhlinu“ obohatil svojím výnimočným sochárskym vstupom. Expresívne figurálne dielo Obete varujú (1964 – 1969) vychádzajúce z jeho diplomovej práce s totožným názvom je pripomienkou ľudských obetí, hoci pôvodne malo symbolizovať víťazstvo. Aj napriek úspešnému osadeniu v roku 1969 bol osud súsošia vzhľadom na politickú situáciu od začiatku neistý.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.