kuracie mäso dnes považujeme za banálnu a každodennú súčasť stravy, dokonca v istých ohľadoch aj za menej hodnotnú, vinou jej masovej a morálne značne pochybnej výroby. Inak ako výroba sa totiž rýchlochov hormónmi stimulovaných kureniec ani nazvať nedá.
Takmer každý deň kuracinu vidíme ako súčasť rôznych hyperlacných menučiek v podobe kuracieho plátku s čudnými prívlastkami či všakovakých variácií vyprážaného kuracieho rezňa, ktorý sa raz vyberie do Ázie a vystupuje pod menom chrumkavé thajské kura alebo do Ameriky a berie na seba čudné škótske priezviská.
„Zatiaľ čo v Grécku bola kura ešte skutočnou vzácnosťou a epikurejským luxusom, v Ríme už figurovala na jedálničku častejšie.“
Málokto však vie, že pred takými dvetisíc rokmi bolo kuracie mäso lahôdkou, ktorá sa servírovala ako niečo exotické, iba pre privilegovaných a zásadne v podobe čerešničky na torte celej hostiny. Tak to napríklad bolo na gréckych sympóziách, kde slávni filozofi krčili bezradne plecami nad krehkosťou demokracie a na pozadí ich úvah sa im v mysliach vynárala tá istá neodbytná otázka: kedy už príde na rad ten pečený exotický vták? Pretože kura domáca bola v starovekom Grécku naozaj niečo také unikátne, ako napríklad v našich končinách pštros.
Kura domáca nie je v Európe odjakživa a dokonca k nám docupitala pomerne neskoro. Do niektorých západných končín Európy sa dostala dokonca až okolo prvého milénia po Kristovi.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.