Keby Fico stretol zlatú rybku, ktorá by mu sľúbila splniť tri veci, nič lepšie ako „finančná kríza, finančná kríza a finančná kríza“ by si zaželať nemohol. Mocenské a ekonomické hry, na ktoré práve dostáva priestor, presahujú fantáziu čo do možností i dôsledkov pre krajinu.
Áno, nie je sám. Z mostíka finančnej krízy sa hotujú na „maovské skoky“ mnohí politici, kam oko dohliadne. Fico je však Fico a Smer-SNS-HZDS je Smer-SNS-HZDS. Na šírenie paniky stačí dnes i štandardná ľavica, avšak v tejto chvíli treba opäť prízvukovať, že na Slovensku máme podľa všetkých kritérií neštandardnú vládu. Vláda – a to je už pointa – sa zatiaľ brzdila a obmedzovala najmä preto, lebo cítila rôzne medzinárodné limity a pravidlá práve na miestach, ktoré sa zrazu spochybňujú. Alebo, v horšom prípade, vyzýva sa rovno na ich zrušenie...
Žiarivý príklad je Pakt stability, ktorý je po „summite štyroch“ (Merkelová, Brown, Sarkozy, Berlusconi) fakticky už odložený, hoci formálne v platnosti. Ficove dnešné korekcie ministra financií, ktorý už vyhlásil, že aj na Slovensku môže byť deficit „flexibilný“, majú preto rovnakú hodnotu, ako jeho ubezpečenie spred pár mesiacov, že druhý pilier sa už otvárať nebude. Či už sa vízia o 150-tisícoch dezertérov zo sporenia naplní, alebo utrpí fiasko, jasné je už to, že na rozdiel od prvého „otvorenia“ uvidíme tentoraz frontálny útok na reformu, keďže bude zrejme kombinovaný s ďalšími zmenami legislatívy na dôchodkovom poli. Druhý pilier je preto prvá priama obeť finančnej krízy.
Obeťou číslo dva bude štátny rozpočet, ktorého zostavovanie sa nedá nazvať inak ako fiškálnym škandálom. Platí totiž, a to i ďaleko za hranicami eurozóny, že v prípade neistoty na strane príjmov je neprekročiteľnou zásadou konzervatívny odhad. Opačné správanie, teda príjmy zo vzduchu, priviedli svojho času k dokonalosti ministri financií v Maďarsku. Dnes platia krutú cenu.
Svetová kríza zbavuje politikov reťazí a otvára im siedme komnaty, na ktoré sa pred pár mesiacmi nesmelo ani pomyslieť. Iste, nie zo všetkého, čo burza nápadov prinesie, sa bude aj strieľať. Určite nie z Ficovej výzvy akcionárom SPP na spätné odkúpenie ich podielov, ak budú trvať na návrhu nového cenového výmeru za plyn. Fico si ešte stále neuvedomil, že trúfnuť si môže na veľa, iba nie na práva takých „posvätných kráv“ nemeckej a francúzskej ekonomiky, ako sú E.On Ruhrgas a Gaz de France. Je však tiež isté, že v ovzduší akéhosi ekonomického výnimočného stavu bude Ficovi prechádzať ľahšie napríklad posilnený dôraz na cenové regulácie. So všetkými dôsledkami.
Hrozby, ktoré nastolil už sám nástup tejto vládnej garnitúry, sa v atmosfére krízy umocňujú na tretiu. Kontext, programovo indukovaný Nicolasom Sarkozym, ktorý hlása „reformu kapitalizmu“ či „nový finančný poriadok sveta“, otvára stavidlá nezodpovednosti fatálneho dosahu.
Ďalšia axióma, ktorú ohlasuje táto „revolúcia“, je alibi pre vládnych politikov, ktorí budú zvádzať na krízu aj to, čo nespôsobila. Napríklad aj tú časť inflácie, ktorá bude pochádzať výlučne z prijatia eura. Načasovanie prijatia eura na január 2009 pritom definitívne skompromitovali miliardové „nalievárne“ do európskych bánk. Znehodnoteným eurom to zaplatia aj noví majitelia spoločného obeživa, občania Slovenska.
Áno, nie je sám. Z mostíka finančnej krízy sa hotujú na „maovské skoky“ mnohí politici, kam oko dohliadne. Fico je však Fico a Smer-SNS-HZDS je Smer-SNS-HZDS. Na šírenie paniky stačí dnes i štandardná ľavica, avšak v tejto chvíli treba opäť prízvukovať, že na Slovensku máme podľa všetkých kritérií neštandardnú vládu. Vláda – a to je už pointa – sa zatiaľ brzdila a obmedzovala najmä preto, lebo cítila rôzne medzinárodné limity a pravidlá práve na miestach, ktoré sa zrazu spochybňujú. Alebo, v horšom prípade, vyzýva sa rovno na ich zrušenie...
Žiarivý príklad je Pakt stability, ktorý je po „summite štyroch“ (Merkelová, Brown, Sarkozy, Berlusconi) fakticky už odložený, hoci formálne v platnosti. Ficove dnešné korekcie ministra financií, ktorý už vyhlásil, že aj na Slovensku môže byť deficit „flexibilný“, majú preto rovnakú hodnotu, ako jeho ubezpečenie spred pár mesiacov, že druhý pilier sa už otvárať nebude. Či už sa vízia o 150-tisícoch dezertérov zo sporenia naplní, alebo utrpí fiasko, jasné je už to, že na rozdiel od prvého „otvorenia“ uvidíme tentoraz frontálny útok na reformu, keďže bude zrejme kombinovaný s ďalšími zmenami legislatívy na dôchodkovom poli. Druhý pilier je preto prvá priama obeť finančnej krízy.
Obeťou číslo dva bude štátny rozpočet, ktorého zostavovanie sa nedá nazvať inak ako fiškálnym škandálom. Platí totiž, a to i ďaleko za hranicami eurozóny, že v prípade neistoty na strane príjmov je neprekročiteľnou zásadou konzervatívny odhad. Opačné správanie, teda príjmy zo vzduchu, priviedli svojho času k dokonalosti ministri financií v Maďarsku. Dnes platia krutú cenu.
Svetová kríza zbavuje politikov reťazí a otvára im siedme komnaty, na ktoré sa pred pár mesiacmi nesmelo ani pomyslieť. Iste, nie zo všetkého, čo burza nápadov prinesie, sa bude aj strieľať. Určite nie z Ficovej výzvy akcionárom SPP na spätné odkúpenie ich podielov, ak budú trvať na návrhu nového cenového výmeru za plyn. Fico si ešte stále neuvedomil, že trúfnuť si môže na veľa, iba nie na práva takých „posvätných kráv“ nemeckej a francúzskej ekonomiky, ako sú E.On Ruhrgas a Gaz de France. Je však tiež isté, že v ovzduší akéhosi ekonomického výnimočného stavu bude Ficovi prechádzať ľahšie napríklad posilnený dôraz na cenové regulácie. So všetkými dôsledkami.
Hrozby, ktoré nastolil už sám nástup tejto vládnej garnitúry, sa v atmosfére krízy umocňujú na tretiu. Kontext, programovo indukovaný Nicolasom Sarkozym, ktorý hlása „reformu kapitalizmu“ či „nový finančný poriadok sveta“, otvára stavidlá nezodpovednosti fatálneho dosahu.
Ďalšia axióma, ktorú ohlasuje táto „revolúcia“, je alibi pre vládnych politikov, ktorí budú zvádzať na krízu aj to, čo nespôsobila. Napríklad aj tú časť inflácie, ktorá bude pochádzať výlučne z prijatia eura. Načasovanie prijatia eura na január 2009 pritom definitívne skompromitovali miliardové „nalievárne“ do európskych bánk. Znehodnoteným eurom to zaplatia aj noví majitelia spoločného obeživa, občania Slovenska.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.