keď dlhoročná funkcionárka Smeru povie, že odteraz už nemôže prehliadať korupciu vo svojej strane, a keď dvorný Mečiarov marketér zacíti rehabilitačnú šancu a náhle oľutuje svoju hrubosť voči zosnulému prezidentovi, je to cynické, vypočítavé a trápne a nestojí to za polemiku. Istú úroveň verejnej diskusie si držme. Ale – sú to excesy vyviňovania, alebo sa len vidíme vo vypuklom zrkadle?
Veľmi často si tu hovoríme, čo sa ešte dá či má, a čo je už prílišný „idealizmus“. Pamätám si ešte celkom dobre mnohých našich mienkotvorcov, ako posmešne hovorili o ľuďoch, ako sú František Mikloško či Peter Zajac, v čase ich sporov o slušnejšie Slovensko.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.