asi najlepšiu charakteristiku Michala Kováča vyslovil niekedy v 90. rokoch fyzik Vladimír Černý. Parafrázujúc vetu z textu Karla Čapka Jak se dělají noviny Černý najprv skonštatoval, že aj keď v mnohých zamestnaniach sa človek môže uchytiť, v niektorých sa to jednoducho nedá – nie je napríklad možné, aby sa človek uchytil ako prezident. A vzápätí dodal, že Michal Kováč to predsa len dokázal.
Kováča naozaj nič nepredurčovalo na to, aby sa stal významným prezidentom. Napokon, veď práve preto sa tým prezidentom stal. Keď si Vladimír Mečiar s Václavom Klausom rozdelili Československo, potreboval vládca Slovenska obsadiť funkciu prezidenta buď niekým veľmi poslušným, alebo niekým veľmi nevýrazným. Z množstva figúrok v HZDS sa napokon objavili dvaja kandidáti – Roman Kováč ako ten poslušný a Michal Kováč ako ten nevýrazný.
„V týchto dňoch sa lúčime s mužom, ktorý sa v zásadnom momente svojho života rozhodol správne, hoci to nebolo ľahké rozhodnutie.“
Pre budovanie posttotalitnej totality mečiarovského typu bol, samozrejme, vhodnejší poslušný kandidát. Vladimír Mečiar a jeho generálny poskok Ivan Lexa preto v straníckych kuloároch a štruktúrach výrazne podporovali Romana Kováča, ktorý sa naozaj stal prvým prezidentským kandidátom HZDS. Parlament ho však za hlavu štátu nezvolil.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.